Teenage Dirtbag (Harry Styles)

Chapter 26

Elena's POV:

Keby som povedala,že som na smrť vystrašená,bola by to pravda.Všetci deviati sme tu trčali,v strede Paríža s ľuďmi,ktorý hovorila len po francúzsky a nevedia ani po anglicky.Zúfalo som sa poobzerala či neuvidím niečo,čo by nám pomohol sa vrátiť na hotel,ale nič som nenašla.

"Čo budeme robiť?" Melody panikárila a oči mala rozšírené v strachu.

"Sh,babe." Zayn obmotal jeho ruku okolo jej ramien. "Nájdeme cestu,ako sa dostaneme späť."

"Ak by si si náhodou nevšimol Zayn,uviazli sme v strede Paríža!" Louis vykríkol a rukou si frustrovane prebehol cez vlasy.

"Nevyšilujme." Liam povedal,zostávajúc v kľude. "Môžme sa niekoho spýtať na cestu."

Niall sa na neho pozrel. "Nikto z nás nevie po francúzsky,Liam."

Moje oči sa rozšírili. "Harry vie!" zapišťala som a každý sa na mňa pozrel,keď som sa pozrela na Harryho. "Môžeš sa spýtať niekoho,kde je náš hotel."

Harry prikývol. "Myslím,že to môžem spraviť." povedal. "Aké je meno hotela?"

"Um." Becca sa ujala slova,lúskajúc s prstami,keď sa zamračenie zjavilo na jej premýšľajúcej tvári. "Hotel Champs Elysees Mac Mahon!"

Harry znova prikývol predtým,než sa poobzeral po ľudoch.Potom pristúpil k mužovi v stredom veku a rozprával sa s ním.Muž prikývol a niečo povedal,ukazujúc dole cestou a robil ručné gestikulácie.Harry sa potom vrátil a všetci sme sa na neho pozreli v očakávaní.

"Povedal,že musíme ísť po tejto ceste,zabočiť doprava,potom znova doprava,doľava a potom tam budeme." Harry vysvetlil. "Ak pôjdeme pešo,zaberie nám to dvadsať až dvadsaťpäť minút."

Všetci zastonali keď si Liam povzdychol. "No,myslím že by sme už radšej mali ísť."

Kráčali sme chladným vzduchom Paríža,kým sme nasledovali Harryho pokyny,ktoré nám dal dúfajúc,že sa dostaneme do hotela.Som zvedavá či učitelia alebo niekto iný zistil,že chýbame? Myslím tým,že by mali pretože sme sa stratili deviati v strede Paríža.Kým sme kráčali,rozpustila som si vlasy z chvosta,ktorý som si spravila skoršie a nechala ich padnúť na môj chrbát.Každý kráčal vpred,kým mal Harry ruku okolo môjho pásu.

"No,je toto ako si si predstavovala svoj prvý deň cestovania po Paríži?"

Zasmiala som sa a moja hlava sa opierala o jeho ruku. "Rozhodne." povedala som. "Ale hej,aspoň sa lepšie poobzeráme po meste,kým kráčame vo vlastnom čase."

"Pravda." Harry sa usmial a jamky boli na obzore.

"Myslíš si,že keď sa dostaneme na hotel,budeme mať problémy?" spýtala som sa ho.

"Neviem." odpovedal. "Nie je to naša chyba.Pán Cantwell nie je dosť hlasný,aby nás zavolal k busu."

Zasmiala som sa v odpovedi.Desať minút sme kráčali rovno,krížiac ulice a vyhýbajúc sa francúzskym ľuďom na chodníku.Keď som sa unavila od chodenia,Harry ma nechal aby som skočila na jeho chrbát.Ruky som si obmotala okolo jeho krku a moja brada odpočívala na jeho ľavom rameni,jeho kučery ma šteklili.Becca sa na nás otočila a začala sa smiať.

"Aw,pozrite sa na seba." cukrovala kým sme kráčali.

Usmiala som sa na ňu keď sa Harry zasmial. "Nemáš rád Paríž?" zamrmlala som do jeho ucha.

"Tento moment nie." Harry sa potichu zasmial.

Jemne som sa zasmiala a hlavu som si dala do jeho krku,kým kráčal. "Pekne voniaš." potichu som povedala,milujúc vôňu ktorú mal na sebe.

"Oh,no ďakujem." Harry povedal a môžem povedať,že sa uškŕňal.Všimla som si,že má na sebe jeho Ray Bans.S úškrnom som ich dala dole a dala si ich.Harry sa na mňa pozrel s pozdvihnutým obočím keď sa len uškrnul. "Neznášam to priznávať,ale vyzeráš v nich lepšie než ja."

Zasmiala som sa. "Ja viem." mrkla som.

*************

"Zostanete vo vašich hotelových izbách kým sa nevrátime z tejto výhliadky.Všetci deviati môžu zostať v jednej izbe,takže nebudete osamote a nemôžte sa motať okolo lobby,rozumiete?" pán Hendricks prísne povedal.

"Ale to nie je naša vina,že sme sa stratili." Harry povedal a zízal naňho. "Je to váš problém,že ste nehovorili dosť nahlas."

"Je to aj vaša vina,že ste sa stratili v Paríži,pán Styles." pani Nolan odvrkla.

"Vlastne je to vaša,pretože ste učitelia." Harry sa uškrnul.

"Dosť!" pán Cantwell zakričal spôsobujúc,že sme všetci,až na Harryho poskočili. "Navrhujem vám aby ste boli ticho,pán Styles,pokiaľ nechcete aby ste zostali vo vašej izbe po celý čas výletu."

Vzala som príležitosť a drgla som Harryho do rebra na znamenie,aby bol ticho,kým si to ešte viac nezhorší.Našťastne dal pery do úzkej línie. "Teraz zostanete v izbe 419 a neodídete kým sa nevrátime.Budete tam mať jedlo,takže sa nebojte." pani Henrie povedala. "A aby sme sa uistili že tam zostanete,necháme niekoľko sekuriťákov,aby vás kontrolovali.Takže sa neopovažujte utiecť." dodala s fučaním. "Nepotrebujeme aby ste sa znova stratili v tomto veľkom meste."

"A teraz choďte." pán Cantwell trocha zavrčal.

Všetci deviati sme sa otočili a išli do piateho poschodia do izby,kde sme mali zostať. "Skurvený kretén." Harry zamrmlal keď sme odišli a ja som sa potichu zachichotala.Nikto nemal rád pána Cantwella.

Konečne sme vstúpili do izby.Dvere sa zavreli a všetci sme si povzdychli.Dúfajme,že týchto osem hodín prejde rýchlo.

*************

"Som hladnýýýýý." Niall zakňučal.

"Niall,tam je tá prekliata chladnička." Louis povedal. "Choď si z nej niečo zobrať."

"Ale čo keď si zoberiem príliš veľa?" Niall sa spýtal. "Dostanem sa do problémov s učiteľmi.Je to ich izba!"

Harry nad ním prekrútil očami. "Akoby na tom záležalo."

Boli sme roztrúsení po učitelovej izbe,unudení.Harry sedel na gauči s mojou hlavou v jeho lone a nohami rozvalenými v Louisovom lone.Melody a Zayn robili niečo na ich mobiloch,Becca a Candice klábosily na druhom gauči a Liam ležal na posteli,kým hovoril do mobilu.Medzitým Niall umieral od hladu-alebo čo tvrdil.

Zostať tu nebola tá najlepšia vec,ktorá sa robí v Paríži,ale nebolo to až také zlé.Myslím tým,radšej by som navštívila Eifelovku alebo niečo,ale myslím,že byť stratení v Paríži mal význam.

"Proste jedz to prekliate jedlo,Niall." prekrútila som očami keď som cítila Harryho prsty v mojich vlasoch.

Írský chalan zastonal a postavil sa. "Ak sa dostanem do problémov,zvalím to všetko na vás."

Potom prešiel ku chladničke a vybral niečo,čo sa podobalo pitiu.Zasmiala som sa a zavrela oči,kým som nepocítila,že sa moje nohy zdvihli a následne boli položené.Otvorila som oči a uvidela Louisa,kráčajúc preč. "Kam ideš?" spýtala som sa ho.

"Skončil som s tým,aby som bol tvoje operadlo na nohy." odpovedal.

Zamračila som sa. "Myslela som si,že je to odpočívadlo na nohy?"

Louis sa zasmial. "Akoby ma to trápilo." povedal predtým,než si sadol na gauč.

Pozrela som sa na Harryho. "Krútia sa mu boxerky?" zamrmlala som.

Harry pokrčil ramenami a zamračil sa,keď sa pozrel na Louisa. "Neviem." zamrmlal. "Ale zistím to."