Teenage Dirtbag (Harry Styles)

Chapter 6 1/2

|Edited|

Elena's POV:

"Ale Elena,táto školská párty je každý mesiac!" Melody zakňučala. "Musíš ísť."

Povzdychla som si."Ja neviem,Mel." povedala som. "Nemyslím si,že ma rodičia pustia."

"Tvoji rodičia ťa vždy nechajú ísť." Candice sa zamračila. "Prečo by ťa tentoraz nepustili?"

Hrýzla som si spodnú peru. "Myslím, že keď sa spýtam otca či môžem ísť, nahnevá ho to."

"Tak uteč." Becca jednoducho povedala a hrala sa s nechtami. "Čo tvoji rodičia nevedia,im neublíži."

Utiecť? Neviem či budem schopná.Nápad že by som mala utiecť ma desí.Nie tak,ale myšlienka na to,že ma rodičia chytia, je to čo ma desí.Bola by som vo veľkom prúsere keby to zistili,nikdy by ma už nepustili von.Ale čo je život bez žiadnych riskov?

"Fajn,utečiem." povedala som po chvíli čo spôsobilo, že sa uškrnuli. "Ale jedna z vám musí parkovať vonku pred domom a vyzdvihnúť ma.Keby som použila moje auto,motor by mamu a otca zobudil."

"Vyzdvihnem ťa,neboj sa." Melody sa usmiala.

Všetky sme boli v Debbies Diner a Melody a ja sme boli v službe.Becca a Candice sedeli pred barom kým sme sa rozprávali a plánovali dnešný večer.Ako sme sa rozprávali,Candice sa spýtala. "Ako bolo v Harryho dome?"

Všetky oči boli na mne keď som sa len smiala. "Bolo to dobré." pokrčila som ramenami. "Stretla som jeho mamu.Je vážne milá žena."

"Aký je jeho dom?" spýtala sa Becca.

Smiešne som sa na ňu pozrela. "Ako ostatné domy?" povedala som zmätene. "Bol to malý útulný dom.Prečo je to tak potrebné vedieť?"

"Pretože sa rozprávame o Harrym Stylesovi.Vôbec nikdy nikto nebol v jeho dome okrem tých štyroch.Si jediné dievča čo išlo do jeho domu." povedala Melody vecne.

Prekrútila som očami a zamietla som to,čo povedali.Z nejakého dôvodu som nemohla z predstavy o tom, ako Harry pôsobil okolo jeho mami.Bol zlatý a staral sa o ňu,totálne naopak ako sa správa v škole a okolo iných.Pre inými sa správa ako tvrdý chalan,dostáva sa do bitiek kedykoľvek chce.Ale doma si myslím, že môžem s istotou povedať,že je maminkin chlapček.

Ale nikomu to nepoviem.

Potom čo som skončila v práci som sa rozlúčila s kamarátmi a kráčala domov,po tom ako som sa uistila,že Melody ma príde vyzdvihnúť.Keď som sa dostala domov uvidela oboch mojich rodičov doma,čo ma robilo trocha nervóznou.Vošla som,videla som že obaja sú v obývačke a pozerajú správy.Uvideli ma a zamávali mi.

"Poď sem,Elena.Poď sa pozerať na správy s nami." povedala mama.

Um,nie vďaka.

Pokrútila som hlavou a usmiala som sa na ňu. "Je to v poriadku.Idem sa naobedovať a pôjdem do postele.Som unavená." povedala som a predstierala som zívnutie.

"Ale je len pól ôsmej." mama sa zamračila v zmätku.

"Áno,bol to rušný deň v škole a v práci." povedala som im a falošne som sa usmiala.

Otec sa zasmial. "Povedal som ti aby si nechodila do práce." povedal. "Len ťa to ruší od školy a unavuje ťa to." pokrútil hlavou. "Ale choď,naobeduj sa a choď do postele."

"Dobrú." povedala som im,pred tým ako som išla do kuchyne.Lucy na okolo nebola,našťastie.Takže som zobrala iný východ z kuchyne a rýchlo išla do izby.