V tuneli

Vlak

Vlak, v ktorom sedím práve vchádza do tunela, ktorý je dlhý niekoľko kilometrov. Tým pádom cesta v tuneli bude trvať niekoľko desiatok minút. Mám rada túto trasu. Je to také oslobodenie od sveta. Vypnutie a nadobudnutie nových, krajších myšlienok. 

Pred sebou držím knihu, ktorú som nespustila z ruky už dobrých päť hodín. Je poriadne hrubá. Vyše osemsto strán a tak isto aj náročná na čítanie. Niečo také prepletené by som nikdy nenapísala. Autor musí mať sakramentsky dobrú pamäť na všetky tie mená a udalosti. 

Zívnem. Začína ma unavovať to sedenie. Zabuchnem knihu, až stará babička oproti mne nadskočí a poupraví si spadnuté okuliare, pričom hodí na mňa vražedný pohľad. Poobzerám sa okolo seba. Vo vozni sedí pár ľudí. Možno sedem-osem. Vystreté nohy si skrčím v kolene a postavím sa. Ruky vytiahnem do výšky a poriadne sa ponaťahujem. Cesta k mojej babičke je neúprosne dlhá. 

Zrazu vlak prudko zabrzdí a ja zletím rovno na tú babičku. Než sa stihnem z nej postaviť, tak vo vlaku zachrapčia staré reproduktory a ozve sa hlboký, surový hlas: "Vážení cestujúci. Práve sme prepadli Váš vlak. Máte chvíľu čas na vzburu a až potom sa ukáže to pravé peklo. Zatiaľ adíos..." a ešte chvíľu som v ušiach počula doliehanie jeho chrapľavého smiechu.

***

Ahoj prichádzam k vám s novinkou. 

Znovu s kratším príbehom na taký štýl ako bol aj Maniak. Snáď si aj tento obľúbite. ;-)

*Mery*