V tuneli

Reštauračný vozeň

Unavovalo ma to tu na zdochnutie. Už som to nevydržala a vyliezla som von. Môj nasledujúci cieľ bol reštauračný vozeň a tak som sa pohla smerom do zadu.

Cestou som stretla dvoch mužov, ktorí sa zrejme tiež schovávali pred chlapíkmi ako je Nikolasov otec. Na moje šťastie nepatrili k nim, tak som mohla pokračovať v ceste. Ako som otvárala posledné dvere, tak sa mi naskytol príšerný pohľad na tých pár cestujúcich čo cestovalo s týmto vlakom. Netrvalo dlho a niekto ma schmatol, hodil o zem a priviazal mi ruky za chrbát.

Sedela som na zemi, medzi ostatnými pasažiermi a v dúfala v to, že sa odtiaľto dostanem. Nikolas tu nebol, ale boli tu traja vysoký muži s kuklami na hlavách a v rukách držali obrovské zbrane. Prišli mi strašne vtipný, ale nedala som to najavo. Opak môže byť pravdou, veď sú tu možno preto, aby nás všetkých pozabíjali. Nechápem prečo nás tu uväznili. Veď každý chalan si mohol vybrať koho chcel a mohli odísť, nie hrať sa tu na zloduchov.

Bol tu ešte jeden chalan, ktorí sa strašne podobal na Nikolasa, len bol oblečený inak. Asi je to jeho spomínaný brat. Všimla som si ako sa na mňa pozerá. Pokrútila som hlavou. Len to nie!