V tuneli

Svadba

Svadba sa konala na ich veľkolepom pozemku. Na záhrade, ktorú dokonale vyzdobili. Robila sa trojitá svadba. Bolo tu nespočetné množstvo ľudí, ktoré som nemala odkiaľ poznať. Len jedno mi bolo ľúto, že tu nie sú moji rodičia a babička. Určite sú strachom bez seba. 

Po dvoch týždňom som zazrela aj Andriánovu mamu. Mala som v pláne sa s ňou porozprávať, ale až po obrade.

Práve som kráčala s ostatnými dvoma babami k oltáru, ktorý stál medzi dvoma stromami na záhrade. Po bokoch sedelo niekoľko starší ľudí a ostatný postávali za nimi.

Postavila som sa k Adriánovi a čakala kedy príde na nás rad a povieme si svoje áno. Trvalo to viac než hodinu, kým ten farársky debil dorapotal všetky hovadiny čo mal na srdci a nás vôbec nezaujímali. Potom prišiel rad na výmenu prstienkov a zapečatiť manželský sľub svojím áno.

"Áno," povedal Adrián. Teraz sa to isté očakávalo odo mňa. Ľúbim ho? Neľúbim? Je to môj únosca! Čo sa stane, ak poviem nie? 

Čo myslíte, čo myslíte? Čo povie? :D