V tuneli

Facky

A stalo sa to. Jeho ruka mi pristála na mojom líci. Hlava sa mi otočila do boku, nohy podlomili a následne som sedela na špinavej podlahe vlaku. Ľudia okolo nás zhíkli. Starší pán ma začal obhajovať, ale nemal to robiť. Započula som výstrel a následné vydýchnutie už mŕtveho muža. Niekde vzadu začalo plakať malé dieťa. Tiež dlho neplakalo. Stačil jediný výstrel a bolo aj po ňom.

Srdce mi búšilo až niekde v hrdle. Celé telo som mala skrehnuté. Striasalo ma od zimy a strachu čo bude ďalej. Teraz ma odvezie. Zavrie do izby. Znásilní a bude mlátiť?

Potiahol ma za ruku a prinútil postaviť sa. 

"Od teraz si mojou ženou a budeš robiť to čo ti prikážem. Vždy budeš čakať na m§j povedal. Nič nebudeš robiť bez dovolenia. Rozumela si? Ak áno prikývni!" normálne ma striasalo z jeho hlasu. Prikývla som. Nemalo význam vyvádzať. Nechcela som, aby mi znovu vrazil, aj keď sa tomu zrejme nevyhnem. Práve vtedy mi strelil ďalšiu po druhej strane tváre.