V tuneli

Záchrana?

Opatrne sme sa otočili. Vďaka bohu čelili sme iba dievčatku s macíkom, ktoré som už videla. Tentoraz tu však jej mamka nebola. Vytiahla som si ruku z Nikolasovej spotenej a prikročila k dievčatku, ktoré sa utápalo v slzách.

"Kde máš mamičku?"

"Zobrali ju."

"Kto?" dievčatko miklo ramenami a znovu sa rozplakalo.

Do vozňa z druhej strany vošla babička, na ktorú som spadla a chcela sa na mňa zahnať s palicou. Našťastie ju Nikolas uzemnil a babička skončila na lopatách rozčapená ako žaba a z pod sukni jej trčali bombarďáky. Nikolas a obrátil. Nástojčivo si vzal moju pravú ruku a ťahal ma preč. Ja som ešte stihla schmatnúť dievčatko a utekali sme do vozňa odkiaľ prišla babička. Až v ňom som si uvedomila, že je to ten v ktorom som sedela a pred nami sú už iba dva vagóny. Sú tí prepadlíci ešte vpredu alebo sa túlajú po vlaku?

V nasledujúcom vagóne sedel starší muž, keď som sa lepšie naňho prizrela, tak som si všimla, že košeľu má zmáčanú od purpurovej krvi. Nikolas sa zatváril kyslo a pokračoval v ceste.

Prečo ma tam vedie?

Rezignovane som zastavila.

"Kam ma vedieš?"

"Zachraňujem ťa a drž hubu," zasyčal na mňa odporne až mi nabehla husia koža a skoro som sa rozrevala.