V tuneli

Adriánova matka

Nemala som na to odvahu.

"Áno," začuli sme potlesk a pobozkali sa pred všetkými.

Potom konečne začala tá pravá hostina. Na záhrade nám hrala aj živá hudba. Tancovala som najprv s Adriánom. Potom prišiel za mnou aj ten ich kamoš, ktorý ešte stále neviem ako sa volá. Mala som možnosť sa ho opýtať. Je to Richard a jeho dievča Lenka. 

Nikolas za mnou neprišiel, ale hanblivo ku mne prišli dve maličké blonďavé sestričky, ktoré mi rozradostnili deň a strávila so s nimi niekoľko hodín. Pokiaľ ma nenapadlo, že som sa chcela porozprávať s Aďovou mamou a tak som si to k nej namierila. Sedela sama za stolom plného jedla. Sadla som si vedľa nej.

"Zdravím. Som Amélia," uznala som za vhodné sa jej predstaviť, veď sme to nikdy neučinili a už patrím k nej do rodiny. 

"Zlatko," pohladila ma líci. "Ani nevieš ako mi je ľúto, že musíte všetky takto trpieť. Bodaj by som mala niekedy odvahu odísť do neho a ešte aj synov si nahuckal na svoju stranu," sklonila hlavu a hrala sa so svojou krajkou na sukni.

"Ja sa nesťažujem teta."

"Amanda zlatko. Som Amanda. Ako to?"

"Síce nie som najšťastnejšia, ale nemôžem nič zlé povedať na adresu Adriána, až na ten prvý deň. Zrejme to robil iba z povinnosti a preto, že ho sledoval otec. Keď sme sami, tak je úplne normálny. Za celé tieto dva týždne, ani raz na mňa nezdvihol ruku a ani ma nenúti k pohlavnému styku. Mali sme ho iba štyri krát zo začiatku. Odvtedy nič.," Amanda začudovane na mňa pozrela. Urobila som zle, že som jej to povedala. Vtedy prišiel za mnou Adrián.

"Zoznámili ste sa?" myslela som, že začne vyšilovať, ale správal sa úplne normálne. že by som ho zle odhadla a naozaj je ten dobrý a Nikolas ten zlý? Iba pred otcom hral tú frašku, aby mu dal pokoj? Mala by som sa ho na to opýtať.

"Synček," postavila sa Amanda a chcela pohladil svojho syna po tvári. On jej však skôr ruku zadržal a pokrútil hlavou: "Nie matka!" Amanda sa nechápavo na nás pozrela. Adrián ma vytiahol na nohy a ťahal ma preč.

Uf. Bude mať prúser za to, že povedala jeho matke aký je? :D