V tuneli

Zoznámenie

Pritisnutý k sebe sme stáli niekoľko minút. Búchanie sa už neozvalo a ani nič sme nepočuli. Obaja sme si naraz dosť nahlas vydýchli. Až potom som sa od neho odtiahla a zhodila batoh na zem. Pričupla som si k nemu a vytiahla z neho fľašu s minerálkou. Hltavo som si z nej odpila a vrátila ju späť. Keď som sa otočila na chalana, tak tam stále stál rovnako a sledoval každý môj pohyb. Slabo som sa usmiala a zodvihla. 

"Som Amélia, keď sa už stretávame vo vražednom vlaku, za nepríjemných okolností a v kabínke na nečisté ľudské potreby," pohotovo som vystrela ruku.

"Nikolas, dlhšie predstavenie som ešte nezažil. Tiež ma teší," opätoval mi slabý stisk ruky a konečne sa uvoľnil. Snáď nie zo mňa bol celý nesvoj.

Čo teraz? Sme tu zavretý a vlastne ani nevieme čo sa poriadne deje vo vlaku. 

"Ideme to omrknúť?" ozval sa zrazu Nikolas. Žeby mal grády alebo ma chce vziať zo sebou iba ako návnadu? 

"So mnou?" opýtala som sa začudovane.

"No?" povedal neisto a vtedy ma dostal. Nakoniec som súhlasila. Zodvihla som zo zeme svoj batoh a nasadila si ho na chrbát. Nikolas otvoril dvere na kabíne a opatrne sme vyšli do priestoru vlaku.