V tuneli

Pravda

"Ako vám ubližoval otec?" opýtala som sa ho po piatich mesiacoch, keď sme ležali na záhrade a sledovali padajúce hviezdy. Bruško sa mi začalo zagulatievať. Budeme mať dievčatko. Meno sme ešte nevybrali. Cítim sa však čím ďalej tým šťastnejšie a spokojnejšie, že práve Adrián je mojím manželom. Na Richardovej Lenke som si všimla modriny. Nedá jej pokoj aj keď je tehotná. Čudujem sa, že ešte nepotratila. Inak som s ňou od dodávky neprehovorila jediného slova.

Kika s Nikolasom sú na tom rovnako. Začal ju tiež mlátiť, lebo mala zahnisanú celú piču a nechcela mu dať dieťa. Počula som, že aj ich otec ju dobre zmlátil za to, že je slabá a nechce Nikolasovi dať dieťa. Iný večer som počula strašné výkriky, že vraj ju znásilnil ich otec a potom ešte aj Nikolas. Nech sa to dievča spamätá a nech konečne otehotnie. Inokedy som začula otcov rozhovor s Nikolasom, aby to dievča zabil, zakopal a aby si našiel schopnejšiu. Bolo mi ľúto Kiky, ale nemiešala som sa do toho. Ešte sme stále s Adriánom nenašli plán ako skončiť celé to šialenstvo.

"Normálne. Od detstva nás bil. Všetci to vedeli aj v škole a nik tomu nezabránil. Všetci sa báli nášho otca aj keď vedeli čo sa u nás deje. Aj policajtom či sociálke to bolo jedno. Otec má kontakty a poradí si s každým. Nútil nás robil rozličné cviky, ktoré boli dosť náročné a za každé pokazenie nás popálil s cigaretovými ohorkami. Neskôr si začal nahrievať ihlicu, ktorou nás plácal po chrbtoch alebo zadkoch. Odtiaľ má tie nepekné jazvy. Možno si ich cítila. Preto sa nerád pred tebou vyzliekam za bieleho dňa. Často nás ťahal za vlasy. Nútil jesť to čo sme nechceli. Dokonca aj živých slimákov, červíkov všeho druhu. Neprešiel ani jeden deň, kedy sme nedostali výprask. Raz keď sme mali dvanásť, tak nám zavolal kurvičky a prikázal im, aby si to s nami rozdali a zbavili nás panictva. Prestal s tým až vtedy, keď sme všetko zvládli a ďalej jeho metódami neopovrhovali," prišlo mi ich strašne ľúto. Stisla som Adriánovi ruku, aby cítil, že som tu preňho.