V tuneli

Útek

"Nie! Počkajte chvíľu. Naozaj ma už nebudete na nič potrebovať?"

"Žiaľ," vystrela ku mne striekačku a išla mi ju pichnúť do ruky. Ja som zaspätkovala a spadla z postele. Rýchlo som sa postavila na nohy. Namierila si to k druhým dverám tejto izby a ocitla sa na chodbe. Bláznivá ženská bola za mnou. Keď som utekala cez kuchynu do cesty sa mi postavil Nikolas.

"Kamže-kam dievča?"

"Pomôž mi Nikolas, mýlila som sa."

"Pff, už som ti aj ja dobrý?"

"Prosím," nariekala som.

"Smola. Už ťa naozaj nepotrebujeme, ale keď chceš tak bež!" uvoľnil mi cestu a ja som bežala. Rýchlo som naťukala kód, ktorý našťastie fungoval a vybehla som von. Síce mi bolo ľúto, že tu nechávam svoju dcéru, ale vrátim sa pre ňu. Vonku panovala hlboká noc, dokonca aj mesiac bol v nove. Bol to smutný večer.