V tuneli

Pravda o Nikolasovi

Prešiel ďalší rok a ja som bola znovu v tom. Tentoraz to bude chlapček.

"Mám pre teba zmiešanú správu," oznámil mi Adrián, keď prišiel z práce domov.

"Akú to Miláčik?"

"Čo by si povedala na to, ak by sa Nikolas nasťahoval k nám pokiaľ si niečo nenájde?"

"Prečo?" nechápala som.

"Fuh, dobre poviem ti to. Celý ten čas som bol v kontakte s bratom. Jeho baba dva krát potratila. Otec to nevydržal a včera ju zabil. Nikolas sa jej celý rok surovo nedotkol. Iba to s ňou robil bez zbytočných rečí. Čo ho samozrejme neospravedlňujem. Nevedel ako na otca. Dnes už pretiekol aj jeho pohár a zabil aj on nášho otca. Dokonca matka sa tak zbláznila, že sa utopila v bazéne. Skočila doňho priviazaná zo závažím z posilovne."

"Myslíš si, že je dobrý nápad, aby býval s nami? Vieš vôbec o tom čo bolo medzi mnou a ním?" Adrián na mňa pozrel ako by fakt nič netušil a tak som mu o tom povedala od začiatku ako som sa stretla s Nikolasom na záchode. Ako nechcel, aby mi niekto ubližoval a bežal si nájsť niekoho iného.

Adrián zostal na mňa pozerať bez slova.

Vtedy sa vo dverách objavil Nikolas: "Môžem?"