V tuneli

Kopance

Dodávka zastavila.

Bolo počuť niekoľko hlasov.

Potom sa otvorili dvere a nás oslepilo svetlo.

Pred nami stáli naši traja princovia. /Maximálna irónia/

Zostala som sedieť na mieste, ani som sa nehla. Dievčatá sa postavili a poslušne naklusali k svojim vyvolením. 

Za to, že sa mi nepozdával ten najlepší, zostal mi ten najhorší. Nikolas už na mňa ani nepomyslí. 

Adrián sa vopchal za mnou do dodávky a surovo mi kopol do brucha. Potom ma ťahal za vlasy. Musela som sa schopiť a postaviť. Pri kraji dodávky do mňa strčil a ja som sa strepala na tvrdý betón. Obzrela som sa pred seba. Baby už kráčali pri svojich a ponáhľali sa do obrovského baráku, ktorý bude odteraz naším domovom.

Vôbec som si neuvedomila, že ešte stále som na zemi. Pocítila som to až vtedy keď ma Adrián nakopol do zadku.

Dnes posledná len tak. :D 

Konečne doma nie? :D