V tuneli

Prechádzka vlakom

Nikde nikoho. 

Všade ticho. 

Kde sa len všetci podeli? 

Vyzerá to tu mŕtvo ako po nejakej apokalypse, keby len naozaj nejaká bola. Zatriasla som hlavou a vybrala sa v šľapajách Nikolasa, ktorý sa každú chvíľu za mnou otáčal či ho nasledujem. 

Po neustálom otáčaní uznal za vhodné, aby ma chytil za ruku. Neviem či som mu dodávala istotu, ale nič som mu na to nepovedala. Bola som rada, že nie som sama. Aj keď by som prijala lepšiu spoločnosť v takejto situácii. Ani mi len nenapadlo sa pozrieť na mobil. Aj tak by nemal signál. V tuneli je to naprd. Nikomu sa nedovolám a nikto sa nedovolá mne. Keby nás len prídu zachrániť? Snáď tu len nestvrdneme dlhšie než tri hodiny. Nebojím, že do nás nejaký iný vlak vrazí, lebo touto trasou ide vlak iba raz za týždeň. A do vtedy budeme už dávno preč. 

Prechádzali sme pomedzi vlakovými sedadlami. Keď sa za nami ozvalo slabé kvílenie.