V tuneli

Znovu záchod

Nepozerala som sa čo sa bude diať. Nechcela som, aby ma Nikolas zbil. Nie je ako jeho otec. Neviem pochopiť jeho správanie. Prečo si len mláti ženu a syn sa na to iba prizerá. 

"Nebudem ju biť, otec," začula som Nikolasov hlas pri mojej hlave. 

"Tak vypadnite obaja! Ak vás uvidím vo vlaku ste mŕtvy. Ohlásim to aj mužom. Hanbi sa Nikolas. Odteraz nie si mojím synom!" zodvihla som hlavu a pozrela sa na jeho nahnevanú tvár, ktorá sa sfarbovala až do fialova. Bolo na čase, aby sme vypadli, inak sopka vybuchne.

"Ani som nikdy nebol," zasyčal Nikolas, keď sme okolo neho prechádzali a potom sme už bežali čo najrýchlejšie preč. 

Bežali sme až do vagónu, kde bol ten spomínaný záchod. Našťastie v ňom nikto nebol a my sme sa tam mohli znovu zavrieť. Síce trochu som bola nesvoja a ešte stále som sa bála čo očakávať od Nikolasa. Myslím, že to najhoršie mám už za sebou, či?

Teraz bol čas, aby som ho vyspovedala a dozvedela sa čo sa tu sakra deje.