V tuneli

Výmena názorov

Dodávka sa pohybovala po hrbolatej ceste.

Medzi nami vládlo ticho. Každá prežívala svoj bôľ vnútri seba samej. 

Nevydržala som to ako prvá a ozvala sa.

"Nemyslíte si, že je to pritiahnuté za vlasy a mohli by sme sa spriahnuť a utiecť?"

"Nebuď naivná," odpovedalo mi jedno dievča.

"Skús, maximálne za to skapeš," pridala sa aj ďalšia.

"Čo ste také zatrpknuté. Vždy je možnosť," dohovárala som im.

"Rob si čo chceš."

"Vy im dovolíte, aby vám ubližovali?"

"Celkom sa mi páčilo ako to vedel s jazykom," zachichotala sa.

"Môj zas nebol taký drsný ku mne, keď mi mal dať facku, tak ma iba jemne udrel. Hrali sme to obaja a dokonca je sympatický. nemôžem sa sťažovať. Je iný ako jeho otec," to som vedela už aj sama a ľutovala som to, že som mu dovolila odísť a nezostala som práve s ním.