V tuneli

Moja smrť

Nevedela som čo si počať. Už sú to dva dni čo tu ležím a dva dni čo som nevidela Adriána a Alexandru a dokonca ani otca. Bolo mi nanič. Chcela som späť svoju dcérku.

Otvorili sa dvere na izbe a dnu vošla matka.

"Ako sa máš zlatko? Máš krásnu dcérku."

"Kde je prečo mi ju nedovolia mať pri sebe? Potrebuje predsa materské mlieko."

"Je v poriadku. Zdravučká, krásnučká."

"Čo sa stalo s Adriánom."

"Vždy bol rovnaký. Nikdy nebol iný, dobrý. Je ako jeho otec. Aj Nikolas je taký. Obaja."

"Prečo ste taká? Načo ste prišli za mnou?"

"Tvoj život sa končí zlatko. Svoje poslanie si splnila. Porodila si zdravé dieťa a tým tvoj život hasne. Už ta viac nebudeme potrebovať," vytiahla s poza chrbta dlhú striekačku s ostrou ihlou. Vystrašene som na ňu pozrela. Aj ona je na ich strane? Všetko to je iba fraška? A mne to pripadalo také reálne.