Mum's boyfriend is mine

12.časť

Alison

"Áno babi, budem počúvať mamu. Ahoj." Zamávala som na babičku a išla do auta. Zavrela som dvere a Justin naštartoval. Pozrel sa na mňa zo spätného zrkadla a vrelo sa usmial. Moja tvár nemala z neho žiadne emócie, pretože som nevedela čo si mám myslieť. Dívala som sa z okna a on začal jazdiť. Mama neprehovorila ani slovo, pretože sme prvýkrát sedeli odvtedy v aute, ako sme prišli k babičke. A to že sa stále na mňa hnevala, bolo vtipné... ale zdá sa že naozaj dobre viem riadiť auto. Otočila som sa a započúvala sa do hudby. Ale ja som nepoznala túto pesničku.. Radšej som si vytiahla slúchadlá z tašky a začala som počúvať pesničky na mojej mp3-ky. Justin išiel ešte rýchlejšie, pretože žiadne autá neboli okolo nás. Vyzerá to tak, že moja mama upadla do nejakého hlbokého spánku. 

"Chod pomalšie, nechcem aby sa mama prebudila." Zašepkala som Justinovi.

"Uvidíme," odpovedal mi a uškrnul sa. 

***

Ked sme s dostali konečne domov, tak si Justin vzal moju mamu na svadobný štýl do ich izby, lebo ešte stále spala. Ja som išla do mojej izby, zavrela smo za sebou dvere a ľahla si na posteľ. Nevedela som, čo by som mohla ešte robiť, tak som sa prezliekla do pyžama a upadla do hlbokého spánku. Na druhý deň ráno som sa prebudila skoro, pretože som nechcela, aby niekto vedel, že idem s Harrym do sirotinca. Obliekla som sa a schmatla si tašku, ktorá už bola prichystaná na posteli. Pomaly som otvorila dvere a vrhla sa k dverám. Našťastie tu nikto nebol. Vyšla som na ulicu, kde ma už Harry čakal aj so svojím autom. 

"Alison, kam ideš?" Justin zareval. Prisahám, že ma ten chlap sleduje. Uškrnula som sa a zavrela za sebou dvere od auta. 

"Môžeme ísť." Povedala som a Harry vyrazil preč z našej ulice. Sirotinec nebol tak daleko. 

"Ako si sa mala?" Harry sa spýtal a tým prerušil ticho. 

"Tak, bolo to fajn, vieš." Zvolal som. 

"Neviem," zasmial sa. 

"No, bola som s mamou a s jej otravným priateľom, ktorý je idiot, hej bolo mi fajn."  Odpovedala som.

"Ach, ja viem, už chápem čo sa deje." Uškrnul sa. 

"Ty žiarliš, však?" Usmiala som sa.

"Nie, ja nie, je to veľká hlúposť od teba, radšej bud ticho." Usmial sa tiež. 

"Ideme dobre?" Opýtala som sa. Harry prikývol a zašiel na parkovisko vedľa sirotinca. Obaja sme vystúpili z auta a Harrym potom zamkol jeho auto. Prešli sme k dverám a on na ne zaklopal. Po niekoľkých sekundách nám prišla otvoriť veľmi mladá žena. 

"Harry!" Vykríkla a pritiahla si ho do náručia. Harry tu nie je po prvýkrát, myslím. "A kto je tá krásna slečna s tebou?" Spýtala sa. 

"Ja som Alison." Podala som si s ňou ruku. Potriasla si so mnou a opäť sa zamerala na Harryho.

"Tak, čo máš pre deti tento týždeň?" Spýtala sa ho a on sa usmial. 

"No priniesol som im nejaké topánky." Usmial sa a trochu nazrel do tašky, ktorú zvieral v ruke. "..potom nohavice a dalšie veci na hranie." Išli sme dovnútra a tam sa po celom dome hrali deti. 

"Deti upokojte sa, prišiel Harry!" Vykríkla tá žena, myslím že sa volala Doris. V izbe bolo zrazu ticho a deti sa rozbehli k Harrymu. Teraz už ležal na zemi a všetci okolo neho poskakovali. Zasmiala som sa na tom, aké bláznivé to bolo. "Má veľké srdce." Povedala Doris, ked prešla smerom ku mne a ja som prikývla.

"Ja viem," Potom ako deti už pustili Harryho a on im dal darčeky, ktoré im priniesol, tak sa išli deti spolu s nami najesť. Ja a Harry sme sedeli oproti sebe pri dlhom stole. Vedľa mňa sedelo dievčatko, ktoré malo trochu nadváhu. Vyzerala byť smutná. "Čo sa ti stalo, beautiful?" Spýtala som sa jej. 

"Nič." Jednoducho zašepkala. Vedela som, že jej tanier bol takmer prázdný. Tiež som sa pozrela na druhú stranu stola. Niektoré skupinky detí sa smiali na nej. Vedela som, že teraz musím zakročiť. Schmatla som jej tanier a položila na neho nejaké jedlo. Deti sa začali smiať ešte viac. "Prosím prestaň." To dievčatko ma prosilo. 

"Ako dlho si už nejedla?" Spýtala som sa jej. 

"Tri-dni." Povedala potichu. 

"Tri dni?" Rozšírili sa mi oči a neveriacky som zavrtela hlavou. Práve preto som jej tanier naplnila ešte viac. "Tu máš." Podala som jej tanier plný jedla a vstala som od stola a pozrela sa na všetkých naokolo. "Ako sa voláš?" Opýtala som sa jej.

"Som Rachel." Usmiala sa na mňa.

"Poznáte ten pocit, ked sú proti vám všetci?" Spýtala som sa. Všetci vrátane nej pokrútili hlavami. "No ak nie, nemali by ste súdiť knihu podľa obalu, lebo nie je v poriadku to čo robíte."  Povedala som. "Ľudia by sa nemali cítiť šťastní za to, ak sa niektorí kvôli nim majú mizerne." Dodala som. "A teraz sa pýtam každého z vás, kto urobil niečo Rachel, aby vstal a ospravedlnil sa jej." Trošku som sa upokojila a potom som sa posadila na moje miesto. Rachel sa na mňa pozrela a potom z ničoho nič.. 

"Si Harryho priateľka?" 

Môžem vám sľúbiť, že dalšia časť bude veľmi zaujamvá :)