Losing the Friend

65.Kapitola

Nádych a výdych som si stále opakovala v hlave. Ak mu to nepoviem teraz tak už nikdy. Brucho mi zovreli nekontrolovatelné bolesti a ja som sa rozbehla na záchod. Kľakla som si ku záchodu a moja večera plávala na hladine. Chvíľu som rozdychavala ten šok a potom sa postavila. Vo dverách stál Jorge.
Jorge:,,Tini je ti dobre?"
Spýtal sa zo strasťou v hlase.
Ja:,,Áno už som si na toto zvykla."
Teraz mu už musí byť jasné že som tehotná.
Jorge:,,Odpoveď znie áno že?"
Prikývla som a vrazila do neho tak aby som mohla prejsť do svojho izby.
Ľahla som si a premýšlala čo ďalej.
Zaspala som ani neviem ako.

Pohľad Jorge

Zostal som z kúpeľni sám. Neverím čo mi práve povedala že áno. Ja s Tini čakám bábätko. Lepšie povedané ona so mnou čaká bábätko. Moju hlavu zasiahlo milión otázok ale ani jedna odpoveď nebola.

•••

Pozrel som sa von z okna a našej hojdačke sedela Tini. Bola prekrásnejšia než inokedy. Na našej. Ako malý sme sa na nej celé hodiny hrali.

,,Vyššie Jorge." Kričala na celú záhradu. Rodičia ktorý sedeli v altánku sa na nás smiali. ,,Ja vyletím až na mesiac."kričala ešte hlasnejšie.
Rozhojdal som ju ešte.,,Nevyletíš Tini."
Nemohol som jej klamať že vyletí.
,,Nebavím sa s tebou." Odula sa na mňa. Prestal som ju hojdať a išiel do piesoviska.

•••

,,To je moje auto." Vytrhol som jej z ruky. ,,Ja sa s tebou nebavím hraj sa sám." Povedala a postavila sa ku dverám na odchod do kuchyne za rodičmi. ,,Prepáč Tinita." Objal som ju.
,,Si tá najlepšia kamarátka.",,To aj tí."

To je prvá spomienka čo ma napadne na hojdačke. Keď bola maličká bola hrozne zlatá. Pozrel som sa na hodiny
6:34. Vybehol som von za ňou len v pyžame.
Tini:,,Deje sa niečo?"
Táka otázka.
Ja:,, Tini je pol siedmej a tí si von."
Tini:,,A ti si v pyžame."
Sadol som si vedľa nej ani som sa nespýtal či môžem.

Mne sa tento diel vymazal tak som ho písala teraz a nie je tam všetko čo tam bolo zo začiatku. Dúfam že som aspoň tím koncom potešila.

*Cami*