Losing the Friend

69.Kapitola

Pohlad Tini

Mamina:,,Dobre zlatko teším sa na teba."
Položila som jej to. Otočila som sa a v mojich dverách stál Jorge. Bol zarazený. Nezmohla som sa prehovoriť prvá a tak som čakala čo urobí. Zapálil a sadol si ma moju posteľ. Prisadla som k nemu.
Jorge:,,A kedy si mi chcela povedať že odlietaš na druhý koniec aj s mojim dieťaťom?"
Spýtal sa prekvapeným hlasom. V očiach som mu videla že je zmetený.
Ja:,,Naše dieťa Jorge, naše. Nechcela som ti povedať a zajtra by som ťa postavila pred hotovú vec."
Založila som si ruky na prsia.
Jorge:,,Áno naše dieťa. Naše Tini takze aj moje a ti mi ho chceš vziať."
Mal svojim spôsob pravdu ale ja musím z Buenos Aires preč. Nezvládam to tu.
Ja:,,Keď sa narodí sa niako dohodneme mame na ešte pol roka."
Položil si ruku na moje stehno.
Jorge:,,Ale ja ti nedovolím odísť Tini."
Nebude mi nič zakazovať.
Ja:,,Nebudem sa ťa na to pýtať. A tebe to môže byť jedno či zostanem v Buenos Aires alebo nie."
Postavila som sa z postele a višla do kuchyne. A pravda že Jorge išiel za mnov.

Jorge:,,Tým že odídeš sa nic nevyrieši."
Vytiahla som si z dresu polievkovú lyžičku a otočila sa k Jorgemu.
Ja:,,Mám len chuť na zmrzlinu aj tak náš rozhovor skončil."
Otvorila som mrazičku a vybrala z nej čokoládovú zmrzlinu. Kýbel zo zmrzlinou aj lyžičku som si chytila do jednej ruky a do druhej som si v obývačke chcela zobrať knižku ale Jorgeova ruka na mokom zápestí mi nedovolila.
Ja:,,Čo chceš zasa?"
Už vážne otravní.
Jorge:,,Tak mne na tebe zálaži Tini a nechcem aby si niekde išla. A počúvam ma ja a ti si musíme prehovoriť."
Položila som na stolil zmrzlinu aj lyžičku. Konečne mi pustil ruku a sadli sme si na gauč.
Ja:,,Más Lodovicu tak ti môže byť jedno kde som ja tvoja bývala."
Otvorila som a zapichla tam lyžicu.
Jorge:,,Mňa zaujímaš len ti Tini."
Prekútila som očami.
Ja:,,Jorge neverím ti a nechaj ma na pokoji."
Postavila som sa a zobrala aj zmrzlinu a mierila na schody. Na poslednom schode ma zastavila jeho ruka. Už je otvarný.
Ja:,,Pusti mi ruku a daj pokoj!"
Zvieskla som na celý dom.
Jorge:,,Pozajtra je ten koncert pre sirotčinec a Martina sa nám vykašle na všetky deti? Nepríde ti to trochu sobecké?
Zrazil ma. Jediné sobecký je tu on.
Ja:,,Jediné sobecký si tí keď chceš využiť nevynné deti aby som zostala. Nie som tvoja a už nikdy ani nebudem. Pamaj si to."
Povedala som chladné, bezcitne tak ako sa ku mne správali Jorge keď sa bozkával s Lodo.

*Cami*