Pohlad Tini
Mamina:,,Dobre zlatko teším sa na teba."
Položila som jej to. Otočila som sa a v mojich dverách stál Jorge. Bol zarazený. Nezmohla som sa prehovoriť prvá a tak som čakala čo urobí. Zapálil a sadol si ma moju posteľ. Prisadla som k nemu.
Jorge:,,A kedy si mi chcela povedať že odlietaš na druhý koniec aj s mojim dieťaťom?"
Spýtal sa prekvapeným hlasom. V očiach som mu videla že je zmetený.
Ja:,,Naše dieťa Jorge, naše. Nechcela som ti povedať a zajtra by som ťa postavila pred hotovú vec."
Založila som si ruky na prsia.
Jorge:,,Áno naše dieťa. Naše Tini takze aj moje a ti mi ho chceš vziať."
Mal svojim spôsob pravdu ale ja musím z Buenos Aires preč. Nezvládam to tu.
Ja:,,Keď sa narodí sa niako dohodneme mame na ešte pol roka."
Položil si ruku na moje stehno.
Jorge:,,Ale ja ti nedovolím odísť Tini."
Nebude mi nič zakazovať.
Ja:,,Nebudem sa ťa na to pýtať. A tebe to môže byť jedno či zostanem v Buenos Aires alebo nie."
Postavila som sa z postele a višla do kuchyne. A pravda že Jorge išiel za mnov.Jorge:,,Tým že odídeš sa nic nevyrieši."
Vytiahla som si z dresu polievkovú lyžičku a otočila sa k Jorgemu.
Ja:,,Mám len chuť na zmrzlinu aj tak náš rozhovor skončil."
Otvorila som mrazičku a vybrala z nej čokoládovú zmrzlinu. Kýbel zo zmrzlinou aj lyžičku som si chytila do jednej ruky a do druhej som si v obývačke chcela zobrať knižku ale Jorgeova ruka na mokom zápestí mi nedovolila.
Ja:,,Čo chceš zasa?"
Už vážne otravní.
Jorge:,,Tak mne na tebe zálaži Tini a nechcem aby si niekde išla. A počúvam ma ja a ti si musíme prehovoriť."
Položila som na stolil zmrzlinu aj lyžičku. Konečne mi pustil ruku a sadli sme si na gauč.
Ja:,,Más Lodovicu tak ti môže byť jedno kde som ja tvoja bývala."
Otvorila som a zapichla tam lyžicu.
Jorge:,,Mňa zaujímaš len ti Tini."
Prekútila som očami.
Ja:,,Jorge neverím ti a nechaj ma na pokoji."
Postavila som sa a zobrala aj zmrzlinu a mierila na schody. Na poslednom schode ma zastavila jeho ruka. Už je otvarný.
Ja:,,Pusti mi ruku a daj pokoj!"
Zvieskla som na celý dom.
Jorge:,,Pozajtra je ten koncert pre sirotčinec a Martina sa nám vykašle na všetky deti? Nepríde ti to trochu sobecké?
Zrazil ma. Jediné sobecký je tu on.
Ja:,,Jediné sobecký si tí keď chceš využiť nevynné deti aby som zostala. Nie som tvoja a už nikdy ani nebudem. Pamaj si to."
Povedala som chladné, bezcitne tak ako sa ku mne správali Jorge keď sa bozkával s Lodo.*Cami*

YOU ARE READING
Losing the Friend
FanfictionMartina Stoessel je obyčajné dievča. Jorge Blanco svetová hviezda do ktorého je zbláznená každá baba, až na jeho naj kamošku Martinu. Jorge sa vráti po troch rokov do Buenos Aires a stretne sa s Martinov. Ich city nedokážu dlho skrýva a ich vzťah po...