„Takto určite nemôžeš ísť," zhodnotí moje kvietkované šaty Karin.
„Ale nič iné tu nemám, nerátala som s tým, že hneď prvý týždeň pôjdem tancovať."
„Môžeš si požičať niečo moje," navrhne mi.
„Dobrý vtip. Som taká krpatá oproti tebe, že vo všetkom by som vyzerala ako v cirkusovom šapitó."
„Ale zase máš výhodu, chalanom sa väčšinou páčia drobnejšie dievčatá."
„No neviem, podľa mňa sa im skôr páčia vysoké chudé modelky."
Obidve si vzdychneme.
„A niečo odo mňa?" zamieša sa Petra. „Dáš si vyššie topánky, aby sa ti rifle nevláčili po zemi a bude to."
„To by mohlo fungovať," súhlasím.
V skrini vyhrabe bledé skinny džínsy, béžové tielko a háčkovaný maxisveter.
„Je mi veľký," sťažujem sa nešťastne, keď sa vidím v zrkadle. Padá mi z pliec.
„To sa predsa tak nosí, má odhaľovať ramená," smejú sa mi.
„Ale v tom béžovom tielku vyzerám, akoby som pod ním nič nemala."
„Aj to tak má byť. Nerieš to už."
Karin mi zapletie hrubý vrkoč, Petra mi požičia riasenku a lesk na pery. Už nevyzerám ako dedinská hus, snáď sa za mňa nebudú hanbiť.
Diskotéka je natrieskaná až po strop, hudba duní. Dievčatá rovno mieria k baru a kupujú si víno.
„Ja veľmi nepijem," krčím nos.
„Veď ani my, len jeden pohár na rozbeh a pôjdeme tancovať."
Súhlasím a pomaly chlipkám biely strek s minerálkou. Obzerám sa okolo, spoznávam veľa tvárí z našej školy.
„Ahojte, môžeme sa pridať?" objavia sa pri nás Maťo a Janči. Maťo má zase šošovky. Prvý raz ho nevidím vo flanelovej košeli, ale v tričku. Je síce štíhly, ale nie vychudnutý, skôr šľachovitý a húževnatý.
„Zatancuješ si?" pozýva ma.
„Rada."
Maťo je strašne fajn, dobre sa s ním rozpráva a neposmieva sa mi, že som cigánka. Zdá sa, že sme dvaja outsideri, takí musia držať spolu.
„Celkom ti to pristane bez okuliarov," chválim ho.
„Vďaka," krásne sa usmeje. „Aj mňa prekvapilo, keď som ťa dnes videl takúto...inú. Pekný sveter."
Kompliment ma poteší.
„Aha, tam sú tie dve vymleté hlavy a ich búchači," kýva hlavou smerom k Eve a jej kamošom. Obrátim hlavu. Práve v tom momente zdvihne pohľad aj Jakub a oči sa nám stretnú. Hľadí na mňa ako hrom do putne, posmešne si obzerá Maťa.
„To je ale namyslený idiot," skomentuje Maťo. „Som pre neho len podradný hmyz."
„Kašli na neho," položím Maťovi ruky okolo krku. „Tvár sa, že spolu niečo máme, nech sa pre mňa za mňa aj zadusia od smiechu."
Netreba mu hovoriť dvakrát. Okamžite mi položí ruky okolo pása a hoci hrajú rýchlu odrhovačku, tancujeme pomaly a tvárime sa, ako si to strašne užívame. Eve skysne úsmev na tvári, keď vidí, že si z jej posmechu nič nerobím. Zvrtne sa na päte a s celou bandou odchádza.
