Vraví sa, že čo sa vám sníva prvú noc na novom mieste, to sa aj splní. Ak je to pravda, potom to rovno môžem zabaliť. Snívalo sa mi totiž, že mi E-witch-ka strčila do postele osie hniezdo, osy ma doštípali a tvár mi opuchla tak strašne, že som nemohla otvoriť oči.
Budím sa spotená ako myš. Zrejme som zo spánku aj kričala, lebo Satanovo dieťa práve vychádza z kúpeľne a spokojne sa usmieva nad mojím utrpením.
Neviem, ako to tu chodí s raňajkami, šatňou a podobne. Rada by som sa niekoho spýtala, ale radšej by som si prehltla jazyk, než by som žiadala Evu o radu. Oblečiem si kvietkované šaty so širokým opaskom, prehodím si svetrík a vykuknem na chodbu. Všetci mieria dolu a doľava, tam bude zrejme jedáleň.
Postavím sa do radu k okienku, vezmem si tácku s pečivom a šálkou mlieka. Nerozhodne sa obzerám okolo. Väčšina stolov je obsadených, ale netrúfnem si k nikomu prisadnúť.
„Eliška!" kričí na mňa moja nová známa zo včerajška a máva odušu. Uľaví sa mi, že vidím Karin. Zamierim k nej.
„Kamže, kam, cigaňa?" zastane mi cestu Evina kamarátka, ktorá ma včera nazvala bonzáčkou. Dala si záležať na tom, aby to vyslovila dostatočne nahlas. Decká okolo si to všimli, čudne na mňa pokukujú a začínajú si šepkať.
„Čo ťa do toho? A ak si myslíš, že som cigaňa, tak sa mi radšej vyhni, aby si sa odo mňa náhodou nezašpinila," odbijem ju a snažím sa prešmyknúť okolo.
„Hej, Naďa," huláka ktosi spoza mňa. Obidve sa inštinktívne otočíme. Je tam Eva a kýva na kamarátku, že našla voľný stôl.
„Bola by som radšej, keby si sa vyhla ty mne. Alebo ešte lepšie, vypadni z tejto školy a budeme mať všetci pokoj, hm?" nadvihne obočie, pohodí dlhými ryšavými vlasmi a odpláva.
„Mrcha," uľavím si.
Zhlboka sa nadýchnem a vykročím ku Karin. Neurobím však ani dva kroky, keď sa predo mnou zčista-jasna objaví Jakub. Práve, keď prechádzam okolo jeho stola, prudko odsunie stoličku, aby sa postavil. Vrazí do mňa zboku. Podnos síce udržím, ale rožok z neho vyletí a šálka s mliekom sa zakymáca. Ako v spomalenom zábere vidím, ako sa nakláňa a vylieva rovno na kvietkované šaty.
„Sorry," sotva mi venuje jeden pohľad – čo je na druhej strane dobre, pretože netúžim, aby sa díval na moju plochú hruď, na ktorú sa lepia vlhké šaty a kožka od mlieka – zhrabne svoju tácku a ide ju odniesť k okienku. Nechtiac sa o mňa obtrie.
Opäť zacítim závan šampónu a na predlaktiach mi naskáče husia koža. Ako je možné, že moje telo je také hlúpe? Nevie hádam, že tento chalan ma neznáša rovnako ako Eva a jej trápna kamarátka? Len silou vôle sa donútim, aby som sa za ním neotočila. Ale je mi to figu platné, pretože aj keď zatvorím oči, stále vidím jeho strapaté vlasy a dlhé nohy v bledých džínsoch. Toto mi bol čert dlžný.
„Ježiš, ty vyzeráš," ľutuje ma Karin, keď si konečne prisadnem a podáva mi obrúsok. Nešťastne si s ním šúcham šaty, ale potrebovala by som skôr uterák. Mokrá látka ma chladí na prsiach. Vyzlečiem si svetrík, aby som si ho nezababrala a prevesím ho cez stoličku.
„Čo si teraz oblečiem?" mračím sa. Aspoň prvý deň som chcela vyzerať slušne, ale takto sa v triede nemôžem ukázať.
„Neviem, ale určite si to nemôžeš nechať na sebe. Keď mlieko zaschne, smrdí ako grcka."
„To je fakt."
„Mrzí ma, že aj môj brat je taký pako," ospravedlňuje sa za neho Karin.
„To je v pohode, rodinu si nevyberáme."
