V utorok ráno mám trochu problém pozrieť Karin do očí, keď sa ma pýta, čo som robila včera.
„Ale nič, učila som sa, počúvala hudbu," snažím sa to zahrať do autu.
Vidím však na nej, že sa ošíva, čosi mi tají a začínam sa obávať, že tuší o Jakubovi a o mne.
„Eliška, nechcela som to vyťahovať, ale musím sa ťa to spýtať," vylezie z nej napokon, keď si Petra odbehne doliať mlieko.
Sprisahanecky sa ku mne nakloní.
„Máš niečo s Maťom?"
Skoro mi zabehne.
„Čože?"
„Prepáč, nechcela som ťa uraziť, ale všimla som si, ako sa na teba pozerá."
To mi nikdy nenapadlo. Dúfam, že ju len klame zrak.
„Prečo ťa to zaujíma?"
„Nuž, nikdy predtým som si ho nevšímala, ale teraz sa akosi zmenil. Keď nenosí tie hlúpe košele zastrčené do gatí a nohavice vytiahnuté až pod pazuchy, vyzerá vážne dobre."
V duchu si pripomínam, že som mu chcela spraviť niečo s vlasmi. Dnes sa do toho dám.
„Tebe sa páči?" dopne mi odrazu.
„Vlastne hej. Asi. Je to hlúpe?"
„Nie, myslím, že je to super," poteším sa úprimne.
„Takže by ti to nevadilo, keby som ho napríklad niekam pozvala?"
„Vôbec nie, práve naopak."
Impulzívne ma objíme okolo krku.
„Som rada, že som s tým začala, ťažilo ma to. Som rada, keď si všetko hovoríme na rovinu."
Cítim sa ako najväčší pokrytec na svete. Ale ako jej mám povedať pravdu? Mám na ňu vybafnúť, Hej, Karin, tvoj brácho je taký sexi, že vždy, keď ho vidím, nedokážem udržať svoje ústa od jeho tela? Je to síce najväčší sukničkár na škole, ale som ochotná pred tým zatvárať oči, len aby ma ešte aspoň raz pobozkal na krk. A iné miesta, dodávam v duchu, keď si spomeniem na včerajší večer v parku a rozopnutú podprsenku. Rýchlo vstávam od stola a idem odniesť podnos k okienku, aby som sa nezačala červenať.
„Čau, Maťo," prisadám si k nemu do lavice
„Čau, Eli. Máš sa?"
„Ako vždy, o ničom. Dnes mi Eva vytlačila do tenisiek zubnú pastu, takže získala hneď dva body. Po prvé som si nemala čím umyť zuby, a po druhé teraz musím chodiť v plátenkách z telesnej, kým sa mi vyschnú tenisky. Ale aspoň budú voňať po mentole a nikto neucíti, či mi nesmrdia ponožky."
Keby som toto mala povedať inému chalanovi, asi by som odpadla od hanby, ale Maťo je kamoš, jemu môžem povedať všetko.
„Ak nemáš poobede nič v pláne, prišla by som zase na izbu a pokúsila by som sa ti urobiť nový účes, čo povieš?"
Prehrabne si tmavé vlasy.
„Myslíš, že je to nutné?"
„Nie je to nutné, ale pomohlo by to."
„Páčil by som sa ti potom viac?" uťahuje si zo mňa.
„To neviem, ale viem, komu určite. Pamätáš si Karin? Zoznamovala som vás na imatrikuláciách."
„Tú vysokú druháčku?"
„Presne."
„Pochybujem, že by som sa jej páčil."
