MAŤO
Sedíme u mňa v izbe všetci traja a pozeráme film, ktorý priniesol Janči. Mal to byť iba thriller, ale začína to vyzerať na čistokrvný horor. Eliška si obhrýza nechty a každú chvíľu odvracia tvár alebo si zakrýva oči.
„Mám to vypnúť?" pýtam sa jej. Jano si zatiaľ hádže pukance do úst a ani nedýcha.
„Nie, som zvedavá, ako to skončí," tvrdí, hoci nie veľmi presvedčivo.
Z reproduktorov sa ozve vreskot a na obrazovke typická obeť - generická blondína - krváca z krčnej tepny. Netvor sa práve chystá zmrzačiť aj druhú dievčinu. Eliška sa mykne a silno sa mi zakvačí o tričko. Automaticky okolo nej oviniem ruku a ona si schová tvár ku mne na hruď. Je to najúžasnejší pocit, aký som kedy zažil. Dokonca ešte lepší, ako keď mi agent Tony ponúkol spoluprácu. Na sekundu si dovolím dúfať, že toto je TEN moment. Chvíľa, kedy sa prelomia ľady a ona mi zopakuje slová, ktoré mi povedala v liste a na parkovisku. Že som pre ňu dôležitý, že by ma mohla ľúbiť. Úkosom pozriem na Jančiho, mám ho rád ako brata, ale dnes by tu fakt nemusel oxidovať. Možno keby sme boli sami... Lenže Jano má toľko empatie, ako morský zooplankton a ani ho nehne, aby si vymyslel výhovorku a zmizol.
Keď vreskot a bublanie krvi utíchne, Eliška sa odváži odlepiť odo mňa.
„Prepáč," hovorí zahanbene a prihládza si vlasy.
„To nič, snáď už to nebude také hrozné," hovorím sklamane a v duchu dúfam, že vyvraždia ešte aspoň tri celé dediny, len aby sa ku mne túlila.
„Hádam nie, nechcem ti vyťahať celé tričko," žartuje.
„Nerob si vrásky, kvôli kamoške predsa obetujem kus látky, nie?" postrapatím jej ofinu, ktorú si len pred chvíľou strčila za ucho.
Slová zo mňa lezú neúprimné a priškrtené. Čo to trepem? Kvôli kamoške? Prečo jej rovno nepoviem pravdu? Prečo hrám túto šarádu? Horšie je, že ona to nijako nekomentuje. Zrejme nemá potrebu, pre ňu som naozaj asi iba kamarát.
Veď už len pár dní, utešujem sa v duchu. V piatok ju pozvem niekam, kde budeme sami, dám jej cédéčko a všetko jej vyklopím. Hop alebo trop.
ELIŠKA
Som celkom rada, že je tu s nami Janči, inak neviem, ako by som zvládla neurobiť zo seba hlupaňu a neopakovať všetko, čo som mu už povedala v liste a pred klubom. Tretíkrát mu to už hovoriť nebudem. Na monitore sa mihne ostrie noža a zhíknem. Nemám rada krváky a najradšej by som to vypla, lenže Janči je do toho zapozeraný a nechcem mu kaziť zážitok. Ale nakoniec to nie je také zlé, lebo cítim Maťovu horúcu dlaň na mojom ramene, priťahuje ma k sebe a chráni. S ním som vždy v bezpečí.
Keď sa odťahujem, hovorí, že vraj to už nebude také hrozné a celkom mi to príde ľúto. Vydržala by som aj viac podobných scén, keby ma takto držal. Aby som zakryla rozpaky, žartujem, že by som mu vyťahala celé tričko, keby to takto pokračovalo.
„Nerob si vrásky, kvôli kamoške predsa obetujem kus látky, nie?" vraví a ja už viem presne, aké to je, keď na monitore netvor vráža dýku do srdca mladej obete. Bolí to úplne rovnako, ibaže ja krvácam vnútri. Kamoši. No jasné, čo iné by ku mne mohol cítiť? Keby chcel niečo viac, už dávno by sa bol vyjadril.
Navyše už dva dni sa neobjavil Fool's Blog. Každú chvíľu kontrolujem školskú stránku, ale je preč. Možno na mňa Jakub zabudol. Naskáče mi husia koža. Možno mu nestojím za námahu. A Maťo je len kamarát. Nedokážem si predstaviť, že prídem naraz o obidvoch.
MAŤO
Keď skončí film, Eliška sa ospravedlní, že už ide spať.
„Stále si jej to nepovedal?" krúti hlavou Janči a ľútostivo na mňa pozerá.
„Nie." Vyprchal zo mňa všetok jed a sila. Odrazu cítim príšernú únavu.
„Chlape, už sa konečne vymáčkni, ničí ťa to. Nerobíš vôbec nič, zatiaľ čo ten chudák vypatlaný ti ju kradne svojím sprostým blogom rovno spred nosa."
„Čo ťa do toho?" osopím sa na neho, lebo neviem, čo iné mám robiť, tak len kopem okolo seba ako skapínajúci kôň.
„Nič ma do toho, máš pravdu, len toľko, že som tvoj najlepší kamoš a mrzí ma vidieť ťa v takomto stave. A Eliška je fajn baba, zaslúži si niekoho lepšieho, než toho nafúkanca."
Som rád, že aspoň niekto ma podporí. Nikto z mojich kamošov nemá Jakuba v láske, to ma utešuje. Čítajú jeho blog, ale fandia mne. Som tiež rád, že vedia držať jazyk za zubami. Najmä Janči. Je od neho fakt úžasné, že neroztrubuje po škole, že vie, kto je Jahodové dievča, lebo keby Eliške naozaj každý v kuse vravel, že ju nejaký iný blázon ľúbi, mohol by som si ísť rovno hodiť mašľu.
„V piatok to dám do poriadku," sľubujem Janovi a zviera mi žalúdok, pretože nemôžem ani tušiť, aká bude jej odpoveď.
---
Už len tri do konca!!! :-)
