„Teraz máš šancu, choď!" Karin ma normálne sotí smerom k východu a to ma konečne naštartuje. Modlím sa, aby mi zase neušiel, prípadne aby nebol obkolesený húfom obdivovateliek.
„Maťo!" kričím na neho, keď ho vidím kráčať cez parkovisko k dodávke, ktorou si kapela priviezla nástroje. Zrejme si tam niečo zabudol.
Obráti sa a vo svetle pouličnej lampy nad nami vidím, že výraz tváre mu trochu potemnel. Neusmieva sa, to nie je dobré znamenie. Dobehnem ho a zarazím sa meter od neho. Nikdy som nemala problém stáť pri ňom blízko, dotknúť sa ho alebo ho objať. Odrazu sa mi však zdá, že nemám nárok. Som nervózna, neviem, čo s rukami. V hrdle mi vyschlo, keď začnem rozprávať, krákam ako vrana. Musím si odkašľať a začať odznovu.
„Potrebujem ti niečo povedať," vyvraciam hlavu dohora, aby som mu videla do tváre.
„Vážne?" nadvihne posmešne obočie. „Podľa mňa už ani netreba, všetko som si vypočul sám v jedálni. Musím povedať, že som si myslel, že máš lepší vkus na chlapov, najmä na takých, čo majú lepší hudobný vkus." Jeho hlas je studený ako ľad. Ak ma chcel zosmiešniť, darí sa mu to výborne.
„Chcela som ti len povedať, že s Jakubom nechodím," koktám nešťastne. S týmto novým Maťom sa nedokážem rozprávať tak, ako s tým starým. Už celkom chápem, keď sa mu nepozdávalo, ako som sa zmenila ja. Narobila som viac škody, než úžitku. A nakoniec jediná pomsta, ktorá sa konala, je tá, že sa to vypomstilo iba mne.
„Teraz neviem, či ti mám blahoželať, lebo si si uvedomila, že je to idiot, alebo ti mám zaželať úprimnú sústrasť, že ťa zrejme podviedol s nejakou buchtou a ty si ich našla bozkávať sa na schodisku."
Zatína mi do živého. Ako môže byť taký odporný? Prekúsnem však hrdosť, pretože si uvedomujem, že celé je to moja vina a snažím sa ďalej.
„Mrzí ma to."
„A čo konkrétne? Že si mi celú dobu klamala o tom, kto je ten tajomný frajer? Že si ma používala len ako nárazník, keď ti bolo mizerne? Alebo to, že som vás pristihol a ty si prišla o vankúš, do ktorého sa môžeš prísť kedykoľvek vyrevať?"
Do očí sa mi tlačia slzy, jeho slová bolia. Má pravdu, ale mohol by byť na mňa aspoň trochu milší.
Odvážim sa pristúpiť k nemu bližšie.
„Bola som hlúpa a nevidela som, že mám úžasného chalana rovno pod nosom."
Poskočí mi srdce, keď predo mnou neustupuje. Urobím ešte jeden krok. Hrudník sa mu rýchlo nadvihuje a klesá, výraz trochu mäkne. Položím mu ruku na líce a pohladím ho. Rozšíria sa mu nozdry.
„Mám ťa rada," zašepkám a pozerám mu priamo do očí. „MÁM ŤA RADA!"
Chytí ma rukou okolo pása a pritiahne ma k sebe. Cez tričko cítim, ako šialene mu bije srdce oproti môjmu. V rovnakom bláznivom tempe. Pobozká ma jemne a nežne, rovno na ústa. Uvoľním sa a dovolím si myšlienku, že všetko bude v poriadku, že keď som mu vysvetlila, ako sa veci majú, pochopí to. Vsúva mi jazyk do úst a prestávam myslieť. OMG, bozkáva neuveriteľne! Keď si predstavím, že celú dobu, čo som mu smoklila do trička za Jakubom, som ho mohla takto bozkávať, najradšej by som sa nakopala. Mám pocit, že bozk trvá tisíc rokov a dúfam, že nikdy neskončí. Ruka mi vystrelí do jeho vlasov.
Vtom ma za ňu chytí a stisne. Pomaly sa odo mňa odtiahne.
„Prepáč, Eliška, nemal som to robiť. Tak dlho som si tento moment predstavoval, nevedel som odolať. Ale medzi nami to nemôže fungovať. Boli sme spolu každý deň a nikdy ti ani len nenapadlo, že by si ma mohla mať rada. A odrazu, keď ma vidíš na pódiu a vieš, že ostatné dievčatá ma berú, tak ti napadá, že táto nová a lepšia Eliška by sa za mňa tiež nemusela hanbiť pred svojimi novými kamošmi? Lenže ja to tak nechcem. Mne sa páčila tá stará Eliška, jednoduchá a v obyčajných šatách, nie táto, ktorá intriguje a s každým manipuluje. Obávam sa, že my dvaja sme nikdy nemali šancu. Je mi to ľúto."
Pobozká mi hánky prstov a pustí mi ruku. Poslednýkrát na mňa pozrie a dlhými krokmi odkráča smerom k Student Club-u, o chvíľu končí prestávka, musí hrať. Nechce sa mi veriť tomu, čo sa práve stalo. V jednej sekunde som si myslela, že všetko dnes večer skončí happyendom, a v druhej sekunde som sa rútila do priepasti. Spoliehala som sa na to, že keď mu všetko vysvetlím, pochopí ma, bol predsa môj kamarát. Ale chápem ho, aj on má predsa svoje city. Musí to naozaj vyzerať vypočítavo, keď celú dobu nič, a odrazu, keď je populárny, hádžem sa mu okolo krku. Ako len dokážem po sebe upratať tento neporiadok a chaos?
Ako v tranze sa vrátim do klubu. Karin ma už od dverí vykúka a otvára ústa, aby sa spýtala, ako to išlo, ale ani sa nemusí namáhať. Už pri prvom pohľade vidí, že mizerne. Objíme ma okolo pliec a odvedie k baru, kde si objednám ďalšie víno. O chvíľu mi vo vrecku zavibruje mobil. „Maťo!" napadne mi ako prvé a rýchlo otváram smsku.
Srdce mi klesne až do topánky. Jakub.
Eliška, prepáč mi, že som ťa pred všetkými v jedálni strápnil. Ospravedlňujem sa ti úplne za všetko. Že som sa k tebe nepriznal, že som ti narobil problémy pred Maťom. Práve som vás videl na parkovisku, pochopil som, že asi ste sa dali dohromady. Ľúbim ťa a želám ti, aby si bola šťastná, hoci to nebude so mnou. J.
Ukážem smsku Karin. Stisne pery a pokrčí ramenami. Zdá sa, že v tomto prípade už ani ona nemá slov. Ešte pred pár týždňami by som bola dala pol života za takúto sms od Jakuba, dnes som sklamaná, že nie je od niekoho iného. Poobzerám sa po klube. Zbadám Jakuba postávať na druhom konci, popíja minerálku a zrejme vycíti, že sa na neho pozerám lebo zdvihne hlavu. Vôbec nepôsobí namyslene ako obvykle. Ani nie je obklopený hordou Evičiek, Nadí a kreténskych trolov. Vyzerá ako milý obyčajný chalan v mikine, do ktorého som sa kedysi zamilovala až po uši. Spomeniem si na jeho listy. Na piknik. Čosi sa vo mne pohne. Panebože, len to nie! Je možné milovať dvoch chalanov naraz?
