ELIŠKA
„Karin, čo mám robiť?" kvílim už po tisícikrát v jej izbe.
Zamyslene si lakuje nechty.
„To je ťažké, keď hovoríš, že máš rada obidvoch rovnako. Myslela som, že s Kubom ťa to už prešlo."
„Prešlo. Lenže potom sa objavili jeho blogy."
Píše teraz každý deň. Vždy mu to školský admin zruší a na druhé ráno je jeho blog opäť v plnej kráse na stránke.
Obrátim sa na posteli na brucho a pozriem na ňu.
„Keď som ho stretla, bol pre mňa jednoducho len krásny a nedosiahnuteľný chalan. Potom mi ukázal, že nie je taký idiot, ako ostatní jeho neandertálski kamoši. Urobil pre mňa úžasné veci, ukázal mi, aký dokáže byť, keď je sám sebou. Potom sa síce opäť správal ako somár, ale z jeho blogov už chápem, že to robil len zo žiarlivosti, keď si myslel, že chodím s Maťom. Z jeho textov priam dýcha chalan, do ktorého som sa zamilovala."
„Tak s ním začni chodiť."
„To nie je také jednoduché. Ak by sme sa zase dali dokopy, prišla by som o Maťa. Neznáša ho, už nikdy by sa so mnou nerozprával. A ja si nedokážem predstaviť, že by som vo svojom živote nemala Maťa. Chýbali by mi naše rozhovory, to, ako sa vždy môžem schovať v jeho izbe, zohrieva mi nohy pod paplónom, uťahuje si z môjho pyžama."
„Tak si začni s Maťom."
Zdá sa mi, že Karin už stráca trpezlivosť.
„Ale potom sa nikdy nedozviem, či by to medzi mnou a Jakubom skutočne nefungovalo."
Obidve si vzdychneme. Takto to rozoberáme každý deň, už nám z toho hrmí vo veži. Vždy si prečítame blog, chvíľu vzdycháme nad tým, aký kus seba nám Kubo zase odhalil a v tom momente mám chuť bežať za ním a hodiť sa mu do náručia. Vyjdem na chodbu, aby som to urobila, stretnem Maťa s jeho strapatými vlasmi, usmeje sa na mňa a zavolá ma k sebe, aby mi niečo ukázal, zahral na gitare, pustil mi nový film na notebooku a pritom mi masíruje stuhnutý krk. Vtedy som pod jeho rukami ako plastelína a mám čo robiť, aby som ho nepobozkala. Maťo sa totiž stále tvári len ako kamarát a bojím sa, že ak si všetko zle vysvetlím a urobím chybný krok, stratím ho a to by som nezniesla.
Tak snáď už chápete moju dilemu.
JAKUB
Netuším, čo sa Eliške odohráva v hlave a som z toho pekne na nervy. Nerozpráva sa so mnou, občas pozrie mojím smerom, ale z jej pohľadu nedokážem nič vyčítať. Je potešená? Nahnevaná? Rozhodla sa už nejako? Trápim sa so svojím blogom, začínam byť zúfalý, že to nezaberá, ale aj tak nemám žiadnu inú možnosť.
Sám seba sa pýtam, prečo to vlastne robím. Prečo si každý deň sadám k počítaču, myslím na ňu a jatrím si rany. Potom si spomeniem na ďalší citát od neznámeho autora o tom, že v živote najviac ľutujeme nie to, čo sme urobili, ale to, čo sme neurobili. Nechcem sa po zvyšok života trápiť tým, čo by mohlo byť, keby som sa posnažil. Ak to nevyjde, bude mi to ľúto. Ale aspoň budem vedieť, že som niečo urobil.
Fool's Blog
Čau, banda. Už ste prišli na to, kto je to nádherné Jahodové dievča? Malá nápoveda – dnes mala čierne legíny, bodkovanú blúzku a opasok. Všimol si ju niekto? Hovoríte, že nie? Vaša chyba a ja vám hneď poviem prečo. Lebo ľudia sa už málo zaujímajú o druhých, sú zahľadení iba do seba. To nikomu nevyčítam, len konštatujem. Aj ja som bol taký. Vzhľad a imidž boli všetko. Dobrí kamaráti boli dôležitejší ako moja sestra (ktorá je mimochodom úžasná a ja som na ňu kašľal, sorry za všetko, K.) Až potom som si uvedomil, že moji takzvaní dobrí kamaráti o mne vlastne nič nevedia. Keď mi Jahodové dievča povedalo, že som chudák a celé noci som nespal a trápil sa, nemal som to ani komu povedať, lebo tí takzvaní kamoši ani netušili, že sa mi páči. Pre nich nebola dosť dobrá. Taká blbosť. To nikto z nás jej nesiahal ani po členky. Ona je fakt čistá, úprimná a nádherná znútra aj zvonku. Moji takzvaní kamoši by sa smiali, keby vedeli, že rád čítam, že píšem príbehy, že mám rád romantické komédie a rád by som na nejaké chodil s Jahodovým dievčaťom. Už asi chápete, že to nie sú kamoši, ale pijavice. Len jej som mohol povedať všetko. Ona ma nesúdila, chápala ma.
Pamätáte na aféru s nástenkou? Kde jedno dievča ukradlo druhému mobil a skopírovalo celú konverzáciu a vyvesilo ju na nástenku? Všetci sa jej smiali, že je ľahká, hoci opak bol pravdou. Ani ja som sa jej nezastal a teraz ma to mrzí, preto to chcem trochu odčiniť tým, že verejne priznám niečo o sebe. Všetci si myslia, aké je fajn mať každý večer inú babu, opiť sa a vyspať sa spolu. Nie je. Teda aspoň si to nemyslím, pretože som to nikdy neurobil. Ďalšia vec, za ktorú by sa mi moji takzvaní kamoši vysmiali, ale je to tak. Som panic a som na to vlastne celkom hrdý. A viete prečo? Pretože som si pri Jahodovom dievčati začal uvedomovať, aké je to vzácne a že by som vlastne tú špeciálnu vec chcel robiť iba s niekým, kto je pre mňa špeciálny. Chápete?
Inak, banda, dnes som vám dal toľko nápovied, že ak stále netušíte, kto som a o kom celú dobu snívam, ste väčší blázni ako ja.
Chýbaš mi, Jahodové dievča. Vráť sa, prosím, vráť sa ku mne, nech môžem zase v noci spávať.
Vidíme sa zajtra, banda :-)
---
Je minúta po polnoci, oficiálne je nový deň, takže čas na ďalšiu kapitolu :-) Dobrú noc, dobré ráno, dobrý deň, whatever, ale hlavne ENJOY :_DDD Už len štyri časti :-)
