Wolf life ✅

5

Neveriacky som si pretrela oči a znova som sa pozrela ku dverám. Bola to pravda. Stál tam, nervózne podupkával nohou a čakal, kým mu niekto otvorí. Najskôr mi nebolo jasné, ako sa dostal až k naším dverám, no potom mi to doplo. Brána. Nemali sme bránu. 

Síce som sa s ním nechcela stretnúť, zároveň  som nechcela to stretnutie nechať len na našich a Dereckovi. Pridala som teda do kroku, aby sme to mali čo najskôr z krku.

Asi sa pýtate prečo starého otca tak nenávidím ... Je to preto, lebo on jediný nie je v našej rodine vlk. Nie že by sme ho nejako diskriminovali, to on sám sa nás stráni - a tak sme sa rozhodli, že mu to uľahčíme. Takže jedného krásneho slnečného dňa sme so starým otcom prestali udržiavať kontakt. Nikdy som ho nevidela naživo, pretože nás nenavštevoval. Poznala som ho iba z fotiek, ktoré mala mama z detstva.

,,Čo tu robíš?!" vychrlila som naňho namiesto pozdravu. 

,,Aj ja ťa rád vidím Maddison," smutne sa na mňa usmial, wau. 

,,Prišiel som sa porozprávať s tvojimi rodičmi - konkrétne s tvojou matkou." 

Oh, zabudla som spomenúť - matka je vlkolak, pretože aj babka bola vlkolak. No starý otec sa k nám v podstate priženil, a keďže sa ako vlkolak nenarodil, nie je ním ani teraz.

,,Aha, tak poď dnu," pokrčila som plecami a voviedla som ho do domu.

,,Mama, je tu starký!" zakričala som. ,,Hádam sa tu nestratíš," zamračene som naňho pozrela a stratila som sa v dome (ona mu povie, že hádam sa nestratíš a sama sa stratí v dome, v ktorom býva už 17 rokov ... Dobré nie? :D ).

,,Nestratím," povedal si sám pre seba a čakal na mamu.

Keďže ma vôbec nezaujímalo, čo chce s mamou preberať, dala som si do uší slúchadlá, zapla som si hudbu, odložila školské veci a vybehla som von. Išla som si vyvetrať hlavu do neďalekého lesa. Šťastie mi dnes očividne veľmi praje. Ako som tak prechádzala okolo jedného - mimochodom nádherného - starého bieleho dubu, niekto do mňa vrazil.

,,Prepáč," zašepkala som a išla som ďalej.

,,Maddy?" obzrela som sa. S hnevom som sa mu pozrela do očí.

,,Áno?" nechcela som naňho byť príliš zlá, predsa len sa včera rozišiel s priateľkou a odkopol najlepšieho kamoša. 

,,Niečo som ti priniesol. Chcel som ti to doniesť domov, ale keď už som ťa stretol tu..." až teraz som si všimla, že v rukách drží nejakú tašku, ktorú mi podáva. 

,,Čo to je?" spýtala som sa ho, keď som ju brala do svojich rúk.

,,Len si to zajtra obleč a vypočuj si ostatných," žmurkol a odišiel. Bez rozlúčky.

Len som tam bez slova stála a zízala na tašku. Podišla som k neďaleko padnutému kmeňu a sadla som si naň. 

Otvorila som tašku a s úsmevom som si prezerala nové čierne šaty, ktoré mali do zadnej časti všitý lapač snov (na obrázku (: ). Ďalej v nej bola nejaká krabička. Tašku som si teda položila na zem vedľa seba a otvorila som krabičku. 

Boli v nej mega-super-najúžasnejšie čierne čižmičky! Viem, viem, je leto, no sú také nádherné, že si ich zajtra určite dám!!! A taktiež, tu v Anglicku tak či tak nebýva nejaké extra teplé leto, takže budú vhodné aj na letné počasie. Potom mi pohľad padol na šatku, ktorá mi pri mojej nepozornosti vypadla z tašky. Tiež bola čierna, s bielymi ornamentmi. Dokonca k nej boli pripnuté aj nové pierka.

Šťastne som to všetko opäť zbalila do tašky a vybrala som sa domov.

•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••• 

Hneď ako som sa zobudila sa mi na tvári roztiahol mačací úškrn. Vyskočila som z postele, rýchlo som sa umyla a okamžite som sa navliekla do všetkého, čo obsahovala taška od Davida. 

Úsmev mi z tváre nezmizol, ani keď som vkročila do školy. Dnes som so sebou nemala batoh, aby každý videl lapač snov na mojom chrbte. Mobil a peňaženku som držala v ruke - a momentálne to bolo všetko, čo som potrebovala. Samozrejme, mala som vo vlasoch aj pierka, ktoré som nosievala predtým, no Davidove som mala vpredu, aby ich bolo čo najlepšie vidieť. 

Všetci mali ústa do O, keď som okolo nich prechádzala. Väčšinou, keď som bola oblečená v niečom čo sa mi páčilo, len na mňa gánili, smiali sa mi a šepkali si o mne nepekné veci - počula som to na vlastné uši. No teraz sa len bez slova pozerali, tváre v nemom úžase a oči sa im ani poriadne nezavreli. Aj dnes som sa snažila nájsť Davida - no s iným zámerom ako včera. Dnes som mala v pláne poďakovať sa mu.

,,Tak čo, páčia sa ti?" ozval sa za mnou mne dobre známy hlas.

,,Akoby nie, veď.... Sú ako stvorené len pre mňa!" natešene som vykríkla a hodila som sa mu okolo krku.

,,Som rád, že sa ti páčia" zasmial sa mi do vlasov Dave. 

,,Ozaj,  čo také na mňa ostatní včera hovorili, keď si vravel, že si ich mám vypočuť?" pomaly som sa od neho odtiahla a čakala som na odpoveď.

,,Môžeš si to vypočuť o tri, dva, jeden ..."

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Hello my dear wolfies! ♥

Dúfam, že sa časť páčila :) Zajtra sa pokúsim pridať ďalšiu, ale keďže sú v našej dedine hody, tak to nie je isté :/ 

Vďaka za prečítanie :) 

~ Teddy_29 ♥