Wolf life ✅

10

Super! Mám posledný deň na to, aby som si užila svoju slobodu. Hm, ako by som ho mala stráviť? Keďže nemám žiadnych priateľov ženského rodu, rozlúčku so slobodou usporiadať nemôžem. Taktiež by to bola asi nanič rozlúčka so slobodou, keďže ešte ani nemôžem piť alkohol - to však David tiež nie. Moje myšlienky prerušili veľmi známe a hlavne otravné tóny zvončeka.

,,Už idém!" zakričala som, aj keď som vedela, že to nie je počuť.

,,Ahoj," usmial sa na mňa Dave, hneď ako som otvorila dvere.

,,Čau, čo tu robíš?" spýtala som sa ho a pozrela som sa na hodinky, ktoré obopínali moje ľavé zápästie. 

,,O pol ôsmej ráno? Viem, že si ranné vtáča, a chcel som, aby sme náš posledný deň v koži 'slobodných vlkov' strávili spolu," úsmev mu z tváre nemizol. 

,,Aha, no ... Tiež som rozmýšľala nad tým, čo budem dnes robiť, ale takáto možnosť mi nenapadla," dala som zreteľný dôraz na 'budem' a čakala som, kým moju narážku pochopí. Bohužiaľ sa tak nestalo.

,,No vidíš, tak môžme najskôr zájsť niekam na raňajky a potom by sme mohli ísť na jedno špeciálne miesto," nadšene sa rozplýval nad jeho plánom.

,,Počkať, ty máš dnešný deň naplánovaný?" prekvapene som na neho zízala.

,,Jasné! Keďže moja rodina je posadnutá plánovaním svadby - ako som už včera spomenul, takmer celých devätnásť rokov - ja som pred pár rokmi pochytil ich nadšenie pre plánovanie, a  rozhodol sa naplánovať si posledný voľný deň, až do poslednej sekundy," žmurkol na mňa.

,,Je to trochu desivé, ale keďže som šialená, idem do toho," zasmiala som sa. 

S Davidom mi predsa vždy bolo dobre - a teraz sa to nezmenilo. Síce s ním budem od zajtra tráviť skoro všetok svoj čas, dnes mám posledný deň na to, aby som si ho užila ako najlepšieho kamaráta.

,,A ... hm, nechceš sa najskôr, prezliecť?" zapišťal vysokým hláskom. Nechápavo som sa na neho pozrela. 

Pomaly po mne prešiel pohľadom od nôh, cez boky, a zastavil sa až na mojich očiach. Rýchlo som sa pozrela čo mám na sebe - Dereckove tričko, ktoré som mu mimochodom ukradla; mini kraťasy a huňaté ponožky - býva mi zima na nohy!

,,Aha, jasné ... okej. Počkaj ma v obývačke," roztržito som ho vtiahla dnu, zavrela som dvere a doslova som ho sotila do obývačky.

Rýchlo som vbehla do svojej izby, dala som si studenú sprchu, hodila som na seba čisté spodné prádlo a ... zasekla som sa. Čo si mám obliecť? Nemala som šajnu, kam ma chce Dave zobrať - okrem tých raňajok - a tak som sa vybrala do obývačky. 

,,Dave, čo si mám obliecť?" vošla som do obývačky a uvidela som ho sedieť na gauči, rovno oproti mne. V ruke držal pohár s čistou vodou - ktorý mu následne vypadol hneď, ako ma zbadal.

Začal kašľať a snažil sa utrieť vodu, ktorá bola všade na podlahe.

,,Čo je?" nechápavo som naklonila hlavu do boku.

,,Si ... len v spodnom prádle," zodvihol ku mne tvár, ktorá bola červená ako paradajka.

,,No a? Aj tak budeme spolu bývať, tak si zvykaj," podpichla som ho s úškrnom. 

,,Okej... No, v podstate je jedno, čo si oblečieš. Hlavné je, aby si sa v tom cítila dobre," červeň mu z tváre pomaly mizla. Vzal handru, ktorá bola na okne a utrel ňou podlahu.

,,Dobre," pokrčila som plecami. Ako inak, obliekla som si čierne voľné tričko s krátkym rukávom, čierne kraťasy a čierne členkové ponožky - do čiernych tenisiek.