Wolf life ✅

29

Teo

Už sú to dva dni! Dva dni, kedy som o Maddy nepočul ani Ň. Jej prívesok som mal uviazaný okolo krku, a stále som ním nervózne behal zo strany na stranu.

,, ... možno by sme mohli poslať jednotku Mamba."

,,Nie, tí by nedokázali zneškodniť toľkých vlkov! Trebárs ... " 

,, ...čo tak Väzenský oddiel?" 

,, ... zbláznil si sa?! Veď by zabili všetkých, ktorí sa tam nachádzajú, a z ich kostí by si spravili náhrdelníky! ... " 

,,A čo tak Mesační jazdci ?"

Okamžite som spozornel. Počas dvoch hodín neustálych špekulácií, hádok a nepoužiteľných nápadov som po prvýkrát počul niečo uskutočniteľné.

,,Mesační jazdci?" spýtal som sa.

,,Áno, pane. Je to skupina šiestich vlkov, ktorí ..."

,,Ja viem čo sú zač!" zrúkol som po ňom.

Áno, vybuchol som. Moja druhá polovička trčí niekde s najväčším hajzlom akého poznám, a on to len zdržuje! 

,,P-p-pre-páč-č-te p-pan-ne," vykoktal zo seba.

,,Okamžite ich dajte zavolať!" rozkázal som, no potom som si uvedomil jednu nepríjemnú vec - správam sa ako Leo.

,,A ešte..." počkal som, kým všetci stíchnu a vrátia sa na svoje miesta.

,,Prepáčte mi za môj výbuch. A vlastne aj za moje správanie v posledných dňoch. Viete, bolo pre mňa príliš vyčerpávajúce naplánovať a uskutočniť únos mojej polovičky a keď ... keď ju ten naničhodník uniesol, myslel som, že zabijem každého, kto mi skríži cestu. 
Preto prosím prijmite moje ospravedlnenie," pokúsil som sa o úsmev, no nejako sa mi to nepodarilo. 

,,Pane, na to, že ste v takejto situácii sa držíte veľmi dobre," potľapkal ma po pleci jeden z mojich "radcov".

,,Vďaka," venoval som mu trocha kostrbatý úsmev. 

,,Nebojte sa pane, čoskoro ju nájdeme a privedieme späť domov," ozvalo sa niekde za mnou. 

Otočil som sa, aby som mohol tej osobe poďakovať, no pohľad mi spočinul na asi dvojmetrovom chlapovi vo vojenskej uniforme.

,,Dorazili ste nejako skoro," sucho som podotkol, zatiaľ čo som vnútri skákal od radosti ako šteňa. 

,,Keď sme povolaní do služieb kráľovi, nesmieme predsa meškať," ozval sa ďalší mohutný chlap spoza neho. 

,,Ja nie som kráľ."

,,Pre nás áno. Veď ešte stále môžte nastúpiť na trón namiesto Vášho brata," prehovoril ženský hlas.

Prekvapene som si prezrel skupinu vojakov predo mnou a zistil som, že jeden zo šiestich vlkov žena. 

,,Môžem, ale nechcem. Nechcem život, ktorý viedol môj starý otec a teraz aj otec. Chcem byť slobodný (teda okrem toho, že sa ožením s mojou druhou polovičkou) , neriadiť sa žiadnymi hlúpymi zákonmi... No teraz k tej podstatnej veci. Mám pre vás veľmi dôležitú úlohu, ale musím vás dopredu upozorniť, že táto misia je obzvlášť nebezpečná."

,,Nie nadarmo nás prezývajú aj Neporaziteľní alebo Prízraky bez strachu," sebavedomo vyhlásil vojak.

,,Dobre. Musíte vyslobodiť moju druhú polovičku zo zajatia svorky de la Muerte."