Wolf life ✅

8

,,Ty si vlkolak a nikdy si mi o tom nepovedal?!" vyletela som na Davida hneď ako som prišla - teraz už oblečená - k prameňu. Čakala som, že sa na mňa ospravedlňujúco usmeje, alebo aspoň sklopí zrak a bude zahanbený. 

,,Ja by som sa ťa mohol spýtať na to isté!" 

Tak toto som rozhodne nečakala. 

,,Ale ja som sa pýtala prvá!" uplatnila som svoj argument. Porazenecky si vydýchol - na to, že je vlk, nie je vôbec egocentrický. 

,,Dobre. Jednoduchá odpoveď - poznáš pravidlá," žmurkol na mňa. Chápavo som sa naňho usmiala. Potom mi však na jazyk prišla iná otázka.

,,Vieš, je mi to trápne, ale mám ešte jednu otázku," bojazlivo som po ňom hodila očkom (fakt som jediná, ktorá si predstaví, ako po ňom hádže svoje oko??? :D ).

,,Len do toho," povzbudivo sa na mňa usmial. 

,,No ... Ako začať..." červenala som sa až za ušami. ,,Keď si ma včera v škole objal, tak som zacítila tvoj ... pach," celá červená som sa naňho pozrela. Iba mi pokynul hlavou, aby som pokračovala. ,,A môj vlk sa začal veľmi tešiť, a tvoja vôňa sa nám obom páčila a ..." mlela som bez nádychu tak rýchlo, že som sama nerozumela tomu, čo  hovorím.

,,Spomaľ Maddy, pokoj. Mne sa totiž stalo to isté," smutne sa usmial. Ja som sa na neho ohromene pozerala a čakala, kým začne. Pochopil a hneď mi všetko vysvetlil. ,,Tak, kde by som začal ja? No, po tvojej šarvátke s Mel som si išiel prevetrať hlavu do lesa.Zrazu som niečo zacítil a nasledoval som tú vôňu. Potom som ťa uvidel a tvoja vôňa mi ostro vrazila do ňufáku," zasmial sa nad tou spomienkou. 

,,A ďalej?" postrčila som ho, lebo som bola nedočkavá.

,,Och, jasné. Bol to ten najkrajší a najúžasnejší pocit, aký som doteraz zažil. Tvoja vôňa bola pre mňa ako extáza - točila sa mi z nej hlava, cítil som sa ako omámený. A dnes v lese som počul ako ma niekto sleduje. Nevedel som, že si to ty, preto som urobil to, čo by urobil každý. Obišiel som ťa zozadu a zneškodnil som nepriateľa," uchechtol sa a pokračoval ďalej.  ,,No keď som uvidel tvoje oči, niečo sa stalo ... Môj vlk začal vyť šťastím a ja som si uvedomil, že tie oči som už niekde videl - na tebe. Na to sa Rusty ešte viac naradostil, pretože sa mu páčilo, že si to práve ty."

,,Kto je Rusty?" nechápavo som sa ho spýtala.

,,Môj  vlk. Ako sa volá ten tvoj?" usmial sa na mňa.

,,Ty si dal tomu svojmu meno?" prekvapene som na neho zízala.

,,Áno, ako každý vlkolak," udivene na mňa pozeral.

,,Aha, ja som o tom nevedela," zahanbene som sklonila hlavu a pohľad som upierala do zeme.

,,Nikto ti o tom nepovedal?" smutne sa na mňa usmial. Prikývla som hlavou na znak súhlasu.

,,Tak ho môžeš pomenovať teraz," žmurkol na mňa.

,,Amélia," vyriekla som s úsmevom. Aj môjmu vlkovi sa jeho meno páčilo.

,,Pekné meno," pochválil ma Dave.

,,Vďaka. A teraz k tomu, prečo sa Rusty teší, že som to ja," uškrnula som sa na neho.

,,Pretože si asi moja d-h p-vk-a," povedal nezrozumiteľne.

,,Čo som?" 

,,Moja druhá polovička," zašepkal.

,,Také niečo medzi vlkmi existuje?" prekvapene som zažmurkala.

,,Áno, ani o tom ti nepovedali?"

,,Nie," trpko som sa zaškerila. 

,,No, tak to aby som sa pustil do vysvetľovania..."

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

♥ Hello my dear Wolfies! ♥

Dneska už druhá časť! :O ... Síce má len 600 slov, no tú ďalšiu asi poriadne roztiahnem, a chcela som, aby ste si trošku potrápili mozočky a preto vás nechávam v napätí :D :) 

Dúfam, že sa páčila ;) Ak by sa dala časť venovať dvom ľuďom, určite by som to spravila, no bohužiaľ sa to nedá :( 

Takže @PaulaSed24 táto kapitola je venovaná aj tebe ;) Samozrejme, v neposlednom rade aj všetkým ostatným, ktorý moju knihu čítajú :*

Vďaka za prečítanie :)

~ Teddy_29 ♥