Wolf life ✅

57

Koniec minulej časti: 

Spoločnými silami všetko naložili do auta a vyrazili.

,,Fajn, je štvrť na sedem. Koľko bude asi trvať cesta k vašim?" spýtala sa Maddy.

Nemala práve najlepší odhad, a k Blachwoodovcom aj tak chodila vždy po vlastných.

,,Hm, asi tak tri, nanajvýš päť minút," odpovedal Teo s pohľadom upretým na cestu.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 

Maddy

Cestou som sledovala okolie. Zdalo sa mi, akoby som odtiaľto bola preč veky, pritom to boli len štyri mesiace. Ani som sa nenazdala a boli sme na mieste.

,,Myslíš, že Leo bude ... v pohode?" spýtal sa ma Teo. 

,,Neviem. Možno bude ešte trochu nahnevaný, ale určite to raz nechá tak," povzbudivo som sa naňho usmiala. 

,,Dobre," vydýchol si a pobozkal ma na chrbát ruky, ,,môžme?" 

,,Samozrejme," žmurkla som naňho.

Ruka v ruke sme prešli ku dverám domu. Pozrela som sa na Tea, ktorý prikývol, a tak som zazvonila. Chvíľu sme čakali, čo Teovi rozhodne nepomohlo proti nervozite. Keď sa dvere konečne otvorili,nevedela som, čo povedať. Stál v nich David Leonard Blackwood, tak podobný svojmu bratovi, a predsa úplne iný ako on.

,,Ahoj," vyhŕkla som, aby som preťala svoje myšlienkové pochody. 

,,Vitajte," nervózne sa na nás usmial a pozval nás dnu.

Teovi očividne konečne odľahlo, a mne tiež. Zatiaľ sme všetko zvládli bez problémov, tak dúfam, že to tak pôjde aj naďalej.

,,Viete, chcel by som sa ospravedlniť za svoje správanie - akosi som nebol vo svojej koži ... Je mi ľúto, že som sa k vám správal tak hnusne. Dúfam, že mi niekedy odpustíte," zahanbene pozrel do zeme. 

S Teom sme si vymenili prekvapené pohľady.

,,Leo, my sme ti odpustili už dávno," usmial sa Teo a objal svojho brata.

,,A tvoje ospravedlnenie prijímame, aj keď sa nemáš prečo ospravedlňovať," pridala som sa do teraz už 'hromadného' objatia.

,,Vďaka. Naozaj som sa správal ako prvotriedny tupec," pokrútil nad sebou hlavou, keď sme sa vyzúvali.

,,Očividne v tebe ostalo ešte niečo z tvojho detského ja," podpichol ho Teo.

,,Možno máš pravdu," uškrnul sa naňho Leo.

,,Ozaj, už som sa to chcela spýtať minule, ale nejako nevydalo ... Ako ťa mám vlastne volať - Dave alebo Leo?" spýtala som sa trošku zmätene, pretože s touto otázkou si lámem hlavu už nejakú tú dobu.

,,Asi bude lepšie Leo, aby to nemiatlo tuto tvojho budúceho manžela," zasmial sa Leo.

Och, to bude trvať asi ešte hodnú dobu, kým si zvyknem volať ho Leo.

,,Fajn, Leo," skúsila som hneď.

,,Wow, je to veľmi divné, ale tak ... zvykneme si," usmial sa na mňa.

,,Pre mňa to divné nie je," zasmial sa Teo.

,,Dobre, teraz by sme sa asi mohli presunúť do obývačky - dedo už je celý bez seba, odkedy začul zvonček," uškrnul sa Leo a zaviedol nás do obývačky. 

,,Vitajte, deti moje!" zvolal dedko Blackwood a oboch nás vtiahol do medvedieho objatia.

,,Ahoj, dedo," odpovedal Teo vo chvíli, keď som ja povedala: ,,Dobrý deň, pán B."