Wolf life ✅

31

Maddy

,,Uniesol moju Letty."

Keď vyslovil túto vetu, moja sánka sa zviezla až niekde k podlahe.

,,Počkaj, Letyshu? Leovu a Teovu mamu?" prekvapene som naňho zízala. 

,,Áno. Ten hajzel sa do nej zaľúbil na jednom z plesov, a potom ... sa stalo to, čo sa stalo," dostal zo seba pridusene. 

Potom sa mierne striasol.

,,No teraz k dôležitejším veciam. Je mi to ľúto, no teraz ťa zoberiem na jedno špeciálne miesto," strašidelne sa uškrnul.

,,Z toho tvojho úškrnu neveštím nič dobré," zašepkala som. 

,,A čo je to špeciálne miesto?" spýtala som sa po chvíli ticha. 

Najskôr sa zatváril smutne, ale potom sa mu na tvári znovu objavil ten odporný úškrn.

,,Mučiareň."

Teo

Vyrazili sme uprostred noci. Zistili sme, že sídlo Svorky smrti je od Londýna vzdialené takmer 386 kilometrov, takže sme šli autami - teda vlastne, jednou dodávkou. 

,,Koľko bude trvať cesta?" spýtal som sa nášho šoféra Willa.

,,Asi tri hodiny, pane."

,,A potom ešte minimálne hodina cesty po vlastných," vzdychla si Laura, jedna z jazdcov.

,,Takže ešte štyri hodiny trápenia sa a potom ... konečne budem s mojou Maddy," vzdychol som si a usmial sa.

,,Možno aj skôr, pane," usmial sa na mňa Will.

Cesta autom ubehla celkom rýchlo. Stihli sme prebrať celý plán až do najmenších detailov.

,,Držte sa. Budem vás tu čakať," oznámil nám Will keď sme všetci vystúpili z auta. 

,,Máš vysielačku?" spýtal som sa ho. 

,,Áno, pane. Stále so sebou," poklepkal si po bunde.

,,Dobre. Ak by sa niečo stalo, dáme ti vedieť."

,,Jasné, pane."

A tak sme sa vydali na hodinovú prechádzku po lese, na konci ktorej nás čaká odmena.

Maddy

Dúfam, že som len zle počula. On snáď žartuje!

,,V-vážne ideme d-d-do m-m-muč-čiarne?" spýtala som sa ho koktavo.

,,Áno. Čo je na tom také neuveriteľné? " spýtal sa ma so zdvihnutým obočím.

,,Nič," zašepkala som.

'Len to, že sa najskôr správaš starostlivo a nežne a zrazu je z teba šialený únosca,' pomyslela som si.

'No nesprávajú sa tak nevraživo všetci únoscovia?' spýtala sa ma Mel.

'Asi máš pravdu,' pritakala som jej.

,,No vidíš. Tak, a sme tu."

Zastavili sme pred mohutnými drevenými dverami, ktoré boli celkom nízke - akurát pre mňa.