Wolf life ✅

25

Teo

Poviem jej pravdu, ale čo ak mi neuverí?

,,Ja ... ja som počkal," pozrel som sa jej do očí a čakal ako zareaguje. 

,,To vážne?" snažila sa na mne nájsť aj ten najmenší náznak klamstva, no ja som hovoril úprimne. 

,,Vážne. Odkedy sme sa rozprávali v tom sne som na inú ženu ani nepomyslel," usmial som sa, pretože mi očividne začína konečne dôverovať. 

,,Tebe sa o mne snívalo?" spýtala sa prekvapene. 

,,Áno, ešte pred dvoma rokmi. Odvtedy som sa vypracoval na najvyššiu pozíciu, ktorú v Londýne možno dosiahnuť; založil som firmu, ktorá sa stala najznámejšou v Anglicku; a pripravil som tu pre teba príjemné prostredie na život so mnou - teda, aspoň dúfam," ukončil som svoj dlhý monológ.

Maddyna mňa zízala s otvorenými ústami.

,,Toto všetko si stihol behom dvoch rokov?" poobzerala sa vôkol seba. 

,,Áno," prikývol som.

,,A to len kvôli snu?" prekvapene zažmurkala. 

,,Nebol to len tak hocijaký sen. Každý vlkolak, ktorý sa blíži k dovŕšeniu sedemnásteho roku má vidinu. Tá k nemu prichádza v podobe snu. Toto však platí len pre mužov, ženy tuším nič takého nezažívajú," vysvetlil som jej.

,,Takže si ma poznal už pred svadbou," skonštatovala pokojne. 

,,Správne," dal som jej za pravdu. 

,,Ale načo toto všetko? Musel si určite veľmi drieť, aby si stihol vybudovať takúto firmu, a lacné to tiež nebolo, tak prečo?" 

,,Pretože som chcel svojim aj tvojim rodičom dokázať, že sa o teba dokážem postarať," pokrčil som plecami.

'A taktiež som sa chcel uistiť, že ti nebude nič hroziť a budeš tu šťastná,' dodal som si v duchu.

,,Aha."

,,Ou, takmer som zabudol - na zajtra si nič neplánuj. Chcem ti to tu poukazovať," vtisol som jej rýchly bozk na čelo. 

Už sa neodťahovala, ani neprotestovala ako pred pár hodinami. 

,,Dobre, ale ešte predtým než si pôjdem ľahnúť, by som ťa chcela o niečo požiadať," ani som si neuvedomil, že vonku je už tma ako vo vreci. 

,,Jasné." 

,,Ide vlastne o dve veci... Najskôr sa chcem spýtať, či už smiem kontaktovať rodičov," ten jej šteňací pohľad ma úplne odrovnal. 

Aj keby som bol veľmi zaťatý, jej oči by dokázali zlomiť moju neoblomnú vôľu (a to ma teraz ani nie je treba presviedčať, pretože by som pre ňu zniesol aj prach z Mesiaca).

,,Áno, pokojne. Len by som bol rád pri tebe, ak im budeš volať. A tá druhá vec?"

,,Mohli by sme začať odznova?" myslel som, že ma asi porazí. Znova jej to celé vysvetľovať?! 

,,Ach, čo z môjho výkladu si nepochopila?" pretočil som očami. 

,,Oh, nie takto," zasmiala sa. 

,,Čo?" nechápal som to.

,,Chcela by som začať odznova. Akoby sme boli noví spolubývajúci - čo aj sme - s čistými štítmi. Čo na to povieš?" vystrela ku mne ruku.

,,Súhlasím," potriasol som jej rukou, no potom som ju za ňu pritiahol k sebe a objal ju.

,,Okej, takže začíname objatiami," uchechtla sa.