Wolf life ✅

11

Časť venujem @RavenXMystic , pretože hlasovala za 10. kapitolu a spolu s @RenQaMalSmejko boli jediné, ktorým som kapitolu ešte nevenovala :D

Takže túto venujem obom, no do  venovania sa dá dať len jedno meno takže :/ ... A samozrejme všetkým ostatným, čo toto čítajú :* 

Tak, už budem vyrušovať len sem-tam ... Ahojte zatiaľ ;)

~ Teddy_29 ♥

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Na večeru sme zašli znovu do bistra, kde sme si objednali pizzu - jednu veľkú, priam gigantickú jumbo pizzu! 

,,Začneš ty, či mám ja?" spýtala som sa Davida. 

,,Ty si tu tá, ktorej škvŕkalo v bruchu tak, že sa to už nedalo počúvať," zaškeril sa na mňa. Ja som len mykla plecami a pustila som sa do toho.

Netrvalo nám to dlho - obaja sme boli hladní ako vlci (No tak trošku irónie nezaškodí :D Čo som tam mala dať? Hladní ako vydry? :D ) . 

,,Uff, dneska si si ma teda vykŕmil," zaškerila som sa na Davida a - opäť - som sa chytila za moje plné, spokojné brušisko.

,,Bodaj by nie, veď chcem mať poriadnu ženu - aby som ju mal za čo chytiť," zasmial sa Dave. V podstate ma vykrmovať nemusel, pretože som po starkej zdedila kypré tvary, no aspoň sme si zažartovali na môj účet.

,,Stále nemôžem uveriť tomu, že sa zajtra vydávam," zapozerala som sa do plamienka sviečky, ktorú sme mali na stole. 

,,Hm, ja stále nemôžem uveriť, že sa zajtra ožením so svojou najlepšou priateľkou," hovoril Dave s pohľadom upretým niekam za mňa.

Chvíľu sme boli obaja ticho, zahĺbení vo svojich myšlienkach. Samozrejme, kto neznáša ticho? JA! A tak som ho aj prerušila ...

,,Viem že sme celkom prejedení, ale nemohli by sme sa ísť prejsť?" nahodila som prosebný pohľad (Presne tak, prosebný pohľad, nie psie oči - Deal with it! :P :D).

,,Jasné," usmial sa na mňa, zaplatil a išli sme.

,,Takže, ty vôbec nemáš z toho zajtrajška strach?" spýtala som sa ho, keď sme vkročili do lesa.

,,Samozrejme, že mám. No nie príliš veľký - naši to majú naplánované, takže by sa nemalo nič pokaziť, čo znamená, že sa nemusím báť," povzbudivo sa na mňa usmial. 

,,A čo ty? Máš strach?"

,,Úprimne? Áno. Čo ak niečo pokazím? Alebo sa niečo stane, alebo .... ja neviem, proste sa bojím," zúfalo som si objala ruky.

,,Nemáš sa čoho báť, všetko bude v poriadku," chytil mi ruky Dave a svoj pohľad uprel na mňa. 

Ja som však udržiavala kontakt so stromami, a nehodlala som ho prerušiť. Pustil mi jednu ruku a zodvihol mi hlavu, aby som sa mu pozrela do očí.

,,Maddy, neboj sa. Pokiaľ budem pri tebe, nič sa nestane. A samozrejme, aj pokiaľ budú pri tebe tvoji rodičia, pretože zajtrajšie dopoludnie stráviš s nimi - a ešte s mojou mamou a starkou" zaškeril sa.

,,Čo?" zízala som naňho. 

Opäť mi chytil ruku - takže teraz držal znova obe moje ruky - a ja som ho nechala. Nevedela som, čo mám robiť. Veď jeho rodinu som stretávala často - v meste, keď sme boli u nich, jeho rodičia dokonca navštevovali tých mojich.