Wolf life ✅

21

Ani som sa nehla a sledovala som ako sa jeho pery blížia k ... môjmu čelu?!

Nežne ma pobozkal na čelo, potom na hánky oboch rúk a pomohol mi vstať. 

,,A-ako to myslíš? Čo je tvoje je tvoje, a ja také drahé veci môžem len z diaľky obdivovať," snažila som sa pôsobiť čo najvážnejšie, no jeho správanie ma vyvádzalo z miery. Amélia však bola celá bez seba a naradostene si tancovala dokolečka – samozrejme, v mojom vnútri.

,,Jedného dňa to všetko pochopíš," postrapatil mi vlasy, chytil ma za ruku a vytiahol ma von z jeho izby.

,,Oproti našim izbám je kuchyňa, no v tej sa veľmi nezdržiavam. Väčšinou raňajkujem aj obedujem v práci, a večeru si objednám domov a zjem ju v obývačke."

,,Mhm," prikývla som, ,,ale, ako oproti našim izbám?" nechápavo som naklonila hlavu nabok. Zasmial sa, chytil ma za ramená a otočil ma.

Naskytol sa mi pohľad na jeho ebenovo čierne dvere, vedľa mahagónových ... MOJICH MAHAGÓNOVÝCH?!

,,My máme izby vedľa seba?" skákala som pohľadom z jeho dverí na tie moje.

,,Áno. Predtým si asi šla druhou stranou chodby, a tak si si to nevšimla," opäť sa na mňa usmial a potiahol ma do kuchyne.

,,Počkaj, takže chodba je v tvare polmesiaca, uprostred je kuchyňa a naše izby, a chodbou sa oboma stranami dostaneš do obývačky. Pochopila som to správne?" zadívala som sa do jeho hlbokých indigových očí.

,,Áno. Do kúpeľne sa však dostaneš len cez obývačku – tam je podobná chodba."

,,Hej, tú som už videla, keď som bola v sprche," prikývol, a posadil sa na barovú stoličku pri kuchynskom pulte.

,,Vieš variť?" spýtal sa s malou dušičkou.

,,Jasné, že viem. Už od dvanástich," zaškerila som sa.

,,Dobre, tak sa predveď," pokynul mi ku kuchynskému zariadeniu. Pobavene som nadvihla jedno obočie.

,,Takže si ma uniesol, aby som ti tu robila kuchárku?" spýtala som sa, zatiaľ čo som hľadala hrnce a suroviny, ktoré som potrebovala.

,,Nie. Uniesol som ťa, lebo mi sčasti patríš, a to, že mi budeš robiť kuchárku je len príjemný bonus," zaškeril sa a ja som so smiechom pokrútila hlavou.

,,Tvoja úprimnosť sa mi celkom pozdáva. Ako to, že tu máš toľko zeleniny, mäsa, ovocia a iných surovín, keď sa doma nestravuješ?" spýtala som sa, kým som krájala zeleninu.

,, Chcel som odskúšať tvoje kuchárske schopnosti, tak som kúpil všetko, čo mi padlo do oka. Oh, a vďaka, som poctený," poklonil sa mi, čo ma nesmierne rozosmialo.

Nanešťastie ma nože nemajú práve v láske, a pri mojom smiechu sa mi nôž pošmykol a prerezal mi dva prsty na ľavej ruke.

,,Dopekla!" zakliala som a rýchlo si strčila ruku pod vodu. Teo doslova vyletel zo stoličky, akoby mu horelo pod zadkom a hneď bol pri mne.

,,Ukáž mi to," zašepkal a opatrne mi chytil ruku do svojej.

,,Nie je to až také zlé, stáva sa mi to často. Nože ma jednoducho nemajú v láske," pokrčila som plecami a čakala, kým sa mi to vďaka rýchlemu uzdravovaniu zacelí.

,,Už sa toho noža nechytíš – vlastne, žiadneho noža v tejto domácnosti. Nechcem, aby si si opäť ublížila, rajkumari ," pobozkal ma na vrch ruky a podišiel ku zelenine.