Wolf life ✅

65

Ráno ma zobudil budík. Keď som sa otočila vedľa seba, aby som skontrolovala Tea, či ho náhodou nezobudil, spokojne som sa uškrnula. Teo bol totiž ešte v ríši snov a pokojne odfukoval.

Čo najtichšie som vyliezla z postele a šla som do kúpeľne, kde som sa dala nejako dokopy, aby sa ma Dahlia nezľakla. Z vlasov som si vykúzlila nedbalý drdol, veď čo, aj tak budeme len v byte, a ona je na moje hniezdo na hlave zvyknutá. S líčením som sa tiež neobťažovala.

Z kúpeľne som si to namierila do kuchyne a začala som s prípravou raňajok. Chcela som Teovi spraviť radosť, a tak som spravila jeho obľúbené, presladené palacinky s jahodami, smotanou a mascarpone, poliate čokoládovou polevou. Ako som sa na ne tak pozerala, došlo mi, že máme v mrazničke ešte aj zmrzlinu, takže tá putovala na tanier ako posledná príloha. 

Konečne som mala jeho porciu naaranžovanú presne podľa plánov, a tak som ju položila na drevenú tácku spolu s pohárom vody a odniesla som mu to do spálne. Samozrejme, už bol hore a vybavoval niečo po telefóne. Pravdepodobne sa zobudil na ten hluk, ktorý som spôsobila pri vyberaní tanierov zo skrinky. 

,,Dobré ránko, miláčik," naznačila som perami, aby som ho nerušila pri telefonáte a položila som mu tácku na brucho. 

,,Dobré," tiež len naznačil a popravil si ju, aby mu nespadla. ,,Ďakujem, ľúbim ťa," znovu prehovoril bez zvuku a poslal mi vzdušný bozk.

Venovala som mu úsmev a vybrala sa ku skrini, aby som sa prezliekla z pyžama do niečoho vhodnejšieho. Dahlia je predsa len našou návštevou, aj keď je to rodina. Preto som si vybrala slušnejšie žlté tepláky, čierne tričko s krátkym rukávom a čiernu šatku do vlasov, pretože mi zvyklo sem-tam vykĺznuť pár pramienkov akurát do tváre. 

Akurát som si prevliekala tričko cez hlavu, keď mi začal zvoniť telefón. Nevedela som, kde presne som ho nechala, v čom mi našťastie pomohol Teo, ktorý ukázal na nočný stolík vedľa postele. 

,,Prosím?" spýtala som sa zadýchane, pretože som po ňom doslova skočila.

,,Ahoj, Maddy, už som v meste. O takých päť minút som u vás," ozvala sa Dahlia na druhom konci linky. 

,,Super! Dúfam, že si poriadne hladná, pretože som spravila raňajky aj pre teba," oznámila som jej s úškrnom na perách, ,,počkám ťa dole pri výťahu." 

Vybehla som zo spálne a rýchlo som schovala palacinky. Trochu som upratala kuchyňu a potom som zišla výťahom dolu do podzemného parkoviska. Dahlia tam na mňa už čakala.

,,Čakáš dlho?" spýtala som sa.

,,Nie, práve som išla privolať výťah," zasmiala sa. 

,,Ty normálne žiariš!" vyhŕkla som a skúmavo som si prezerala jej tvár.

Naozaj žiarila, jej pleť mala zdravý lesk, líčka mala plné a jemne ružové, tvár sa jej trošku zaguľatila. V očiach mala iskričky. Pohľadom som skĺzla nižšie, na jej bruško, ktoré sa už tiež zaobľovalo.

,,Vážne? Všetci mi to hovoria, no ja som si nič nevšimla," mykla plecom a objala ma. 

,,Tak, budúca mamička, koľko týždňov to už spolu ťaháte?" preskočila som pohľadom z jej tváre na bruško a späť. 

Zobrala som jej z rúk tašky, čo držala, aby sa zbytočne  nenamáhala. 

,,To si nemusela ... Uf, toto by mal byť dvadsiaty prvý týždeň, ak dobre rátam," zamyslela sa. 

,,Fíha, tak to už si za polovicou!" obdivne som si ju znovu prezrela. ,,A čo ranná nevoľnosť? Už sa to zlepšilo?" 

,,Áno, konečne, veď už bolo načase. Dereckovi z toho bolo tuším niekedy viac zle, ako mne," zasmiala sa. ,,Som rada, že už to máme konečne za sebou a užívame si už len to dobré," usmiala sa a pohladila si bruško.