Wolf life ✅

9

,,Taaakže ... Netuším kde mám začať," nervózne si prešiel prstami cez vlasy.

,,Skús niekde na začiatku," zaškerila som sa na neho.

,,Dobre. Každý vlk má svoju druhú polovičku. Navzájom sa obaja doplňujú, dobre spolu vychádzajú, sú nerozlučná dvojka  a pre ochranu toho druhého by spravili čokoľvek - aj keby ich to malo stáť život.
Vždy keď sa nájdu, objaví sa u oboch nejaký rovnaký znak. Napríklad mojim rodičom sa zmenila farba srsti vo vlčej podobe. Predtým bol otec čierny a matka ryšavo-hnedá, no teraz sú obaja sivý.
U starých rodičov sa to prejavilo rovnakým materským znamienkom na ľavej lopatke. Je milión ďalších možností, čo sa môže stať a čo sa stalo, keď si niekto našiel druhú polovičku. Som zvedavý, čo sa stane nám," zamyslene sa zadíval do neba.

,,Počkať, ale prečo som ťa začala cítiť až teraz?"

,,To neviem... Ale, narodeniny si mala nedávno, že?" premiestnil svoj pohľad z neba na moju maličkosť.

,,Hej, pred týždňom. To by si si mohol pamätať," zasmiala som sa.

,,Jasné že si to pamätám ... To všetko vysvetľuje," žmurkol na mňa.

,,A keď to stále nijako nechápem?" spýtala som sa.

Plesol si dlaňou po čele.

,,Prepáč, zabudol som," zaškeril sa a pokračoval. ,,Keď vlk dosiahne vek sedemnásť rokov, začne cítiť svoju druhú polovičku. No len v tom prípade, že jeho polovička už má sedemnásť a viac. Keďže si moja polovička ty, nemohol som ťa zacítiť - až do minulého týždňa. Ty si zas, naopak, mohla zacítiť mňa, pretože ja budem mať devätnásť - takže už takmer dva roky čakám, kým sa ukážeš," žiarivo sa na mňa usmial.

,,Ale prečo som ťa nezacítila hneď v deň mojich narodenín?" nechápavo som naklonila hlavu do boku.

,,To ti neviem vysvetliť. Možno to bude tým, že som bol stále s Melanie, a jej vôňa prekryla tú moju," pokrčil plecami.

,,Tak to bude určite tým," zasmiala som sa, pretože vôňa, ktorú Melanie používa, by prerazila aj dieru do steny - čudujem sa, ako Dave vydržal v jej prítomnosti dlhšie, ako pár minút.

,,Chceš sa ešte niečo spýtať?" 

,,Nie, už asi nie," pokrčila som plecami a vybrala som sa domov.

,,Počkaj, odprevadím ťa!" zakričal na mňa Dave.

,,Dobre, ale švihni si. Chcem ešte stihnúť sprchu," zasmiala som sa a kráčala som ďalej.

,,Ty nie si vôbec mimo z toho, že sme ... prepojení ?  " teraz už stál vedľa mňa.

,,Samozrejme, že áno," odpovedala som mu.

,,No, mne sa to tak nezdá. Celkom sa držíš," žmurkol na mňa.

,,Držím? Ako to myslíš?" 

,,Väčšina vlčíc, ktoré nájdu svoju druhú polovičku, začnú okamžite plánovať svadbu, spoločné bývanie, mená ich detí ... No a potom si tu ty - tá, ktorá plánuje dať si sprchu," zaškeril sa. 

,,Počkaj, oni sa chcú okamžite vydať za niekoho, koho ani nepoznajú?" prekvapene som na neho zízala. 

,,Niekedy sa poznajú, niekedy zas nie. No vedia, že ich od seba už nič nerozdelí, tak prečo nie? Veď časom sa predsa spoznajú," usmial sa do neznáma.

,,No fuj," znechutene som pokrčila nosom.

,,Čo sa ti na tom nepáči?" teraz bol prekvapený on.