Wolf life ✅

53

Teo

Strata Henryho ma naozaj hlboko zasiahla, no Maddy je na tom oveľa horšie. Ja sa snažím nefungovať stereotypne, zatiaľ čo ona smútku úplne prepadla. Pohľad na to, aká je zlomená ma ničí. Je ako telo bez duše.

Najviac ma však zraňuje to, že ma od seba odháňa. Nechce moju pomoc, ani pomoc svojej rodiny, z čoho som neskutočne zúfalý ...

,,Maddy, musíš niečo zjesť," vydýchol som vyčerpane, keď som, ako každý deň, bol svedkom toho, ako opäť odvrhla svoje raňajky. ,,Prosím, aspoň ten jogurt," ukázal som prstom na jahodový jogurt - jej obľúbený. Záporne pokrútila hlavou.

,,Maddison Ivy Stuart, ak okamžite nezačneš jesť prisahám, že ťa vlastnoručne nakŕmim," výhražne som vztýčil ukazovák.

Mlčky sa na mňa pozrela a mykla plecom. Vzala jogurt do rúk a pomaly ho zjedla. 

,,Tak sa mi to páči," spokojne som vzdychol a donútil som ju zjesť ešte banán a jablko. ,,Dnes si bola úžasná," pochválil som ju s pyšným úsmevom a chcel som jej vtisnúť bozk na čelo, no ona sa zdvihla od stola a vzala riad do drezu. 

Sklamane som si vzdychol a upratal som stôl. Ešte stále sa so mnou nerozprávala. Sem-tam so mnou prehodila nejaké to slovo, ale len v prípade najvyššej núdze. Na tvári sa mi však usadil úsmev z jej dnešného pokroku. 

Prezliekol som sa z pyžama do obleku a odišiel som do práce.

,,Tak čo? Už je na tom lepšie?" spýtal sa ma Ray hneď, ako som vošiel do kancelárie. Často sedával v mojom kresle, keď nemal čo robiť.

Smutne som si vzdychol a záporne pokrútil hlavou. 

,,Vlastne, dnes konečne zjedla viac ako misku cereálií," povedal som mu s jemným náznakom úsmevu, pretože keď som zbadal kopu papierov na mojom stole, nezmohol som sa na poriadny úsmev.

,,Tak to je super!" uškrnul sa Ray. ,,Myslíš že by jej vadilo, keby som s ňou hodil reč?" spýtal sa ma s malou dušičkou. 

,,No, pravdu povediac netuším. Vieš, ešte stále sa so mnou nerozpráva, takže ..." sklopil som pohľad na svoje nohy.

,,Ou, prepáč ... Fajn, keďže nemám čo robiť, pôjdem ju pozrieť - možno jej rozviažem jazyk." 

Prekvapene som zdvihol svoj pohľad späť na neho a on na mňa žmurkol a vybehol z mojej kancelárie.

,,Bodaj by sa ti to podarilo..." pošepkal som a pustil sa do papierov. 

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * 

Pracoval som už viac ako štyri hodiny a Ray sa stále neukázal. Samozrejme, mohol si skočiť na obed, no moje obavy prehlušovali triezve uvažovanie. Čo ak sa im niečo stalo? Čo ak je Maddy rozrušená?

Už som ďalšej nemohol sedieť a hrabať sa v blbých papieroch - pritom ma od mojej polovičky delilo len jedno poschodie. 

Vlčou rýchlosťou som vyletel zo svojej kancelárie a bežal som po schodoch až ku vchodovým dverám do nášho bytu. Výťah bol pre mňa v tom momente príliš pomalý. Päsťou som zabúchal na dvere tak silno, že som ich takmer rozbil - jednoducho som neodhadol svoju silu. 

Nastražil som uši, aby som zachytil aj ten najmenší náznak pohybu. Spoza dverí sa ozývali Rayove ťažké kroky. Chvíľu na to cvakla zámka a dvere sa otvorili.

,,Prečo tak trieskaš?" spýtal sa ma so zdvihnutým obočím.

,,Kde je? Je v poriadku? Čo ste robili?" vyhŕkol som naňho bez odpovede na jeho otázku a vtrhol som do bytu.

,,Je vo svojej izbe, je v poriadku a pozerali sme Na vlásku," odvetil mi a pri tom neveriacky krútil hlavou, ,,čo by si samozrejme vedel, keby si nepočúval svoje hormóny ale nechal sa viesť vašim putom," dodal. 

,,Oh Luna, ja som ale hlupák!" plesol som si dlaňou po čele. 

,,To teda si. Ani nevieš ako sme sa zľakli, keď si začal trieskať na dvere," zasmial sa. 

,,Prepáč. Tak ja sa teda vrátim späť k práci," vzdychol som si a pobral som sa ku dverám.

,,A nechceš sa aspoň najesť?" spýtal sa ma Ray, keď som stál na prahu dverí.

,,Nie. Veď okolo tretej končím, tak sa najem potom."

,,Okej," mykol plecom Ray a odišiel späť za Maddy.  Ja som zavrel dvere a zišiel som po schodoch späť do svojej kancelárie.

Okolo pol druhej, asi hodinu po tom, čo som sa vrátil z bytu, sa mojou kanceláriou ozvalo zaklopanie na dvere. 

,,Ďalej!" zakričal som. 

Vkročil niekto, koho by som tu neočakával ani v najkrajších snoch.

,,Ja ... priniesla som ti obed. Ray hovoril, že si nič nejedol, tak mi napadlo ... Spravila som ti brokolicovú polievku a syr s hranolkami," zašepkala Maddy a pohľad pri tom upierala na obedár vo svojich rukách.

,,Ďakujem, vôbec som to nečakal. Si úžasná," vstal som od stola a zobral som si od nej obedár, ktorý som následne položil na stôl.

,,Nemáš zač. No a .... chcela by som sa ti ospravedlniť, že s tebou veľmi nekomunikujem ..." nervózne sa hrala s prstami na rukách.

Chytil som jej ruky do svojich, pričom ňou mierne trhlo, no nevytrhla si ich z môjho zovretie, čo mi dodalo odvahu pokračovať.

,,Viem, že sa s tým potrebuješ vyrovnať - a každý má na to iný spôsob. Ty sa s tým vyrovnávaš vo vnútri, ja zas navonok. Samozrejme, bol by som veľmi rád, ak by si sa so mnou rozprávala, ale ak ti to pomáha v prekonávaní bolesti, tak pokojne vydržím tvoje mlčanie aj ďalších päť rokov," úprimne som sa jej zahľadel do očí.

,,Ach, Teo!" vyhŕkla a hodila sa mi okolo krku. 

Pevne ma objímala, a ja som jej objatie šťastne oplácal. Veľkými dúškami som vdychoval jej vôňu a jemne som ju hladil po chrbte.

,,Som tu pre teba, Maddy. Spolu to zvládneme," šepkal som jej do vlasov namiesto klasických upokojujúcich slov - pretože tieto naozaj pomáhajú.

Maddy sa odo mňa odtiahla a utrela si slzy, ktoré jej stekali po lícach.

,,Verím, že to zvládneme. Budem sa snažiť robiť pokroky, no možno to pôjde veľmi pomaly..." zavzlykala.

,,Môže ti to trvať aj roky, láska moja, no ja viem, že nakoniec sa z toho dostaneš. Si totiž najúžasnejšia vlčica akú poznám," usmial som sa na ňu.

Chcel som ju znova objať, no nechcel som nič urýchľovať. Ak bude chcieť, objíme ma sama. Pri mojom komplimente sa jemne zapýrila.

,,Tak, ja už pôjdem. Nech sa ti darí," pozrela na kopu papierov a potom na obedár, ,,a opováž sa doniesť zvyšky," žmurkla na mňa a vyšla z kancelárie.

,,Robíš pokroky už teraz, rajkumari," povedal som si s úsmevom sám pre seba a pustil sa do jedla.

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

♥ Hello my dear wolfies! ♥

Tak, dnes vám prinášam ďalšiu časť :D Ako som sľúbila yvka-fabryova  ;)

Taakže ... Ako sa vám páčila?

~ Teddy_29 ♥