Hrdlorez

3. kapitola

Pred sebou som mala obraz včerajšej party, bola som tam len ako tichý pozorovateľ. Tim ma bozkával na krk a ja som si to užívala. No potom na chvíľu prestal a doslova sa prisal na môj krk. Zľakla som sa a začala kričať. Hoci som sa na to len pozerala, aj tak som cítila tú príšernú bolesť v krku. Až teraz som si uvedomila, z čoho ma to bolel krk.

Snažila som sa ho od seba odstrčiť, no bolo to márne. Držal ma pritlačenú o stenu, jednou rukou mi tlačil na rebrá a tým zabránil aby som mohla zdvihnúť ruky. Druhou mi chytil zátylok a zároveň odhrnul vlasy s krku.

Nemohla som sa poriadne ani pohnúť. Dokonca aj teraz som cítila, že mi dochádza kyslík. Pichanie v krku neprestávalo, bolo to veľmi nepríjemné. Točila sa mi hlava a nebolo to len z toho, že som sa nemohla poriadne nadýchnuť. V hlave som cítila chlad. Postupne mi otupoval zmysly.

Ja som tam však stále stála a pozerala na výjav predo mnou. Skolabovala som a Timothy ma zachytil, aby som neskončila na zemi. Všimla som si, že som mala krk celý od krvi, tenký pramienok sa mi tiahol až po prsia. Timothy mal krv okolo úst, až po bradu. Zohol sa ku mne a jazykom zotrel krv na mojej pokožke. Až mi z toho stiahlo žalúdok. Ak by som to vtedy videla, asi by som ho ovracala. A vôbec by ma to netrápilo. Znovu prešiel perami po krvavom krku. Vyzeralo to akoby ma bozkával, no pravda bola taká, že len zlizoval krv.

No to najlepšie ešte len prišlo. Zrazu tam prišla Sonia a takmer omdlela. Vyvalila oči a zakryla si ústa. Tim ma zložil na zem a previnilo sa na ňu pozrel.

„Prepáč..."

„To hovoríš mne?" vyletela naňho. „Ona o upíroch nemá ani len šajnu, Timothy! A ani nikdy mať nebude, je ti to jasné? Boli sme predsa dohodnutí, že sa dnes nakŕmiš zo mňa."

Keď som sa dostala opäť do prítomnosti, zatočila sa mi hlava a žalúdok sa začal búriť. Moja myseľ jednoducho odmietala prijať to, čo som videla. Neviem síce, či na tom bola nejaká pravda. Nevedela som, odkiaľ sa to vzalo. Timothy stál stále predo mnou a držal ma za ramená. Zuby mal stále odhalené, takže jedno je isto pravda – je upír!

Zatočil sa som mnou celý svet. Toto musí byť isto nejaký výplod fantázie. Upíri predsa neexistujú.

„To, čo si videla..." začal hovoriť Tim, no prerušil ho nejaký mužský hlas.

„Budete mať čas si o tom pohovoriť v aute alebo na Centrále." Tim sa pozrel niekde za mňa. Chcela som sa otočiť, no držal ma tak pevne, až mi to bolo nepríjemné.

Zdravý rozum mi hovoril, aby som ho kopla medzi nohy a okamžite začala utekať. Mala som zlý pocit, ktorý sa mi snažil dať vedieť, že ak hneď neodídem, dopadne to so mnou veľmi zle. Nech som už mala v pláne urobiť hocičo, cítila som, že sa chlap za mnou ku mne priblížil veľmi blízko. Chcela som uhnúť do boku a aspoň sa pokúsiť ujsť, no v tom momente mi zalepil ústa a zaviazal ruky. Stalo sa to tak rýchlo, až som sa zabudla brániť.

Bola som úplne mimo z toho, čo som práve pred sebou videla. Len som ticho civela na Tima, ktorý sa zdal, že mu to je všetko ľúto. Ak by bolo, tak by mi sakra pomohol. Chlapíka za mnou som nevidela. Šiel si sadnúť do auta. Keď sa ma tam snažil Tim dotlačiť, začala som sa brániť. Trhať a mykať. Nemohla som tam predsa nasadnúť. Kto mi povie, že ma nečaká nič strašné?

„Nina, niekto ťa chce vidieť. Neublížime ti, sľubujem. Nemôžeš sa však brániť." Začali sa mi tlačiť slzy do očí. „Všetko ti vysvetlím cestou. Aj to, čo som ti ukázal a prečo si si to vôbec nepamätala. Len nastúp do tohto auta. Sľubujem, že ti nikto neublíži. Musíš však spolupracovať."