Hrdlorez

4. kapitola

„Byť tebou, už teraz by som sa bála o svoj život. Ktovie, kvôli čomu ťa chce vidieť." Natalie podišla k Timovi a prstom mu pomaly a jemne prešla po jazve na krku. „Ak by toto urobil človekovi alebo poloupírovi, zabilo by ich to hneď," povedala, akoby mi to hneď nebolo jasné. Ale poloupír? „Ak je zbraň špeciálne upravená, môže to zabiť aj upíra." Pobozkala Tima na pery. On ju objal okolo pása a usmial sa na ňu.

„Mal som šťastie."

Nevedela som, z čoho som bola rozladená viac. Či z toho, že existuje aj polovičný upír, alebo že je možnosť zabiť upíra podrezaním jeho hrdla, alebo tým, že Timothy má priateľku. Prišlo mi, že je slobodný, hlavne po tom, ako sa ku mne správal a ako ma ubezpečoval, že sa mi nič nestane. No už by ma uňho nemalo prekvapiť nič. Tim bol zrejme totálny idiot a ja tiež, keďže som sa mu takpovediac chytila do pasce. Chcela som sa opýtať na toho poloupíra, no Natalie začala klásť otázky skôr.

„Kedy s ňou chcete ísť na Centrálu?"

„Chcel som ísť hneď, no Oliver odmietol. Vraj keď to bude bezpečnejšie," odvetil Tim. „Zatiaľ som dúfal, že by si na ňu mohla dať pozor." Len nechápavo nadvihla obočie a pozrela sa pohľadom typu Toto nemyslíš vážne. „Bol to len návrh."

„Už som sa zľakla. A čo sa týka tej bezpečnosti..." Ďalej nepokračovala, pozrela sa na mňa. „Bude lepšie, ak ti to poviem v súkromí. Môžeš ju dať zatiaľ k darcom a upozorni Adama, že ona tu kvôli krvi nie je. Tam by sa jej nemalo stať nič."

Myslím, že bolo na mieste, aby som sa cítila ako nepotrebná hračka, ktorú hocikto pohodil, kam chcel. Rozhodla som sa, že sa nebudem zbytočne ľutovať a počkám, kým neuvidím Graysona. Neviem, čo mám od neho očakávať a čo on vlastne odo mňa chce. No tušila som, že to nebude nič príjemné.

„Bude tam o teba dobre postarané, môžeš si tam pospať, ak si hladná, je tam jedlo. Neskôr ešte dohodnem s ostatnými návštevu Centrály. Dnes by sme tam s tebou už pravdepodobne nestihli zájsť. Prídem ťa skontrolovať."

„Prídeš a povieš mi všetko, čo vieš o Graysonovi. Všetko."

Prikývol na súhlas a odišiel.

Tim ma nechal vo väčšej miestnosti. Rozhliadla som sa okolo. Všetko tu bolo bieločierne, žiadna iná farba. Biele steny, nábytok a tmavá podlaha, doplnky. Všimla som si, že sú tu ešte ďalšie dvere. Ktovie, čo za nimi bolo. Okrem mňa tu boli ešte traja ľudia. Dvaja, muž so ženou, sedeli na pohovke a rozprávali sa. Tá tretia osoba bolo mladé dievča. Sedela na kresle a v rukách držala tablet. Hneď vedľa nej bola polička s knihami, tak som sa k ním vybrala, že si niečo prečítam.

Bol tu celkom pestrý výber. Dracula ma však prinútil sa pousmiať. Nakoniec som siahla po niečom, čo vyzeralo, že z toho bude nejaký zamilovaný príbeh. Keď som sa však posadila na druhé kreslo, padla na mňa únava. Uvedomila som si, že je vlastne noc. Doteraz som sa bála čo i len oka zažmúriť a na spánok som ani nepomyslela. Teraz, keď som vedela, že som tu aspoň na chvíľu v bezpečí, opadlo zo mňa všetko, čo ma držalo pri vedomí.

Kreslo bolo veľmi pohodlné, stačilo len zakloniť hlavu. Spánok prišiel veľmi rýchlo.

„Eric vydal zákaz tvorenia nových upírov. Majú nejaké problémy... Ricky vie o tom viac, bol na porade v Centrále. Pokiaľ vytvoríš nového upíra, zneškodnia ťa a nebudú sa tebou viac zaoberať. myslím, že tieto veci má na starosti práve Grayson." Počula som hlas Natalie, no to, čo ma naozaj zobudilo, boli čiesi ruky. Cítila som jednu pod chrbtom a druhú pod kolenami. Musel to byť nejaký chlap, pretože ma bez problémov zdvihol z kresla.

Prestávalo sa mi páčiť, ako hovoria o Graysonovi. On predsa nie je zabijak!

„Tak to som zvedavý, kvôli akým problémom bol vydaný tento zákon." Tim, jasné... kto iný by mi medzi upírmi venoval pozornosť.