Hrdlorez

Epilóg

Bolo ťažké určiť, či je bezpečnejší pobyt na slnku, alebo pod mesačným svitom. Nepriatelia boli všade. Ktovie, koľkým ešte budem musieť čeliť.

Cestovnú tašku som hodila do kufra. Nebola veľká, nemala som tu so sebou mnoho vecí. Chcela som minulosť nechať tak a zabudnúť na všetko, čo sa stalo. Tešila som sa na nový štart do života, hoci som stratila ľudí, ktorí mi boli kedysi veľmi blízki. Zrada však bolí. Najviac zo všetkého ma trápila moja rodina. Mala som sľúbené, že o pár mesiacov, keď sa naučím poriadne ovládať svoj smäd, sa budem môcť na nich ísť pozrieť. Už teraz som sa tešila ako malé dieťa na Vianoce. Ktovie, možno budem mať možnosť ísť aj objať.

Starého života som sa vzdávala veľmi ťažko. Pomáhal mi v tom však fakt, že som polovicu svojich známych dokopy nepoznala. Neustále som musela rozmýšľať na tým, keby...

... keby mal Grayson zdravý rozum, nikdy by sa nezaplietol s upírmi a keby si riešil svoje veci sám, nemusela by som teraz opúšťať svoj rodný kraj bez toho, aby som sa mohla rozlúčiť s rodinou.

... keby nebola moja najlepšia priateľka podrazáčka, zopár upírov s dobrým srdcom by mohlo žiť.

... keby som medzi upírmi nenašla tých, čo mi pomohli, asi by som to nezvládla.

Skontrolovala som, či som si zbalila všetko. Vďaka Richardovi som mala falošné doklady, dokonca mi pomohol sa dostať na novú školu. Bola som nadšená z toho, že môžem pokračovať vo svojom štúdiu v New Yorku. V tomto momente som bola rada, že som len polovičný upír.

„Sľúb mi aspoň ty, že z času na čas sa ozveš. Od toho tupca, čo ide s tebou, to nečakám," poprosil ma Richard so smiechom.

„Samozrejme. Veď tebe som vďačná za všetko. Ak by si tu nebol, je dosť možné, že by som skončila ako dezert alebo mŕtvy upír."

„Nezabúdaj, koľkokrát som ti pomohol sa odtiaľto dostať," zasmial sa.

„Myslím, že už to je tretí a posledný. Zbavil si sa ma nadobro," poznamenala som. Ricky mi pomohol nevedomky utiecť, keď som bola ako človek a potom vtedy, keď som sa stretla so Soniou, aby ma varovala pred Graysonom.

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Nie, nie. Ja vás raz prídem navštíviť, sľubujem."

„Už teraz sa teším." Pristúpila som k nemu a objala ho. Richard mi bude chýbať zo všetkého najviac. Postrapatil mi vlasy a vtisol bozk do vlasov. Bol pre mňa ako starší brat, ktorého som nikdy nemala.

„Mám žiarliť?" spýtal sa Oliver, ktorý sa vedľa nás zjavil s, už dúfam poslednou, krabicou. Byt, ktorý sme si prenajali, bol už plne vybavený a začala som si myslieť, či tam nechce nasťahovať všetkých upírov z tohto miesta k sebe. Svoje veci som tu nemala, takže som mala pobalené raz-dva.

„Bez obáv," odvetil Richard a pustil ma. „Aj keď netuším, ako ťa môže mať rada," neodpustil si poznámku. Päsťou som mu vrazila do hrude a on sa uchechtol. Myslím však, že mňa to bolelo viac ako jeho. „Dokonca sa za vašu lásku bije."

Keď som si spomenula na to, ako som Olivera neznášala, ako mi liezol na nervy a celý čas bol proti mne... musela som sa nad tým pousmiať. Bola som ale veľmi rada, že sme si našli k sebe cestu, vyriešili všetky problémy a prežili. Mali sme jeden druhého a na tom záležalo.

Oliver prešiel okolo mňa, natočil sa s krabicou tak, aby ma pobozkal a pokračoval k otvorenému kufru. Zasmiala som sa a sledovala ho.

„Som rád, že ste to prežili," priznal Richard. Otočila som sa k nemu a povzdychla si.

„Bolo to náročné. Myslela som, že som oňho naozaj prišla." Pri spomienke na to, ako Oliver ležal bezvládny pred mojimi očami, bez známok života a Richard vyhlásil, že je mŕtvy, som sa zachvela. Nič sa nevyrovná tomu pocitu, keď som započula biť jeho srdce o pár sekúnd na to, čo mi srdce o žiaľu takmer puklo. Bola to síce len malá nádej na to, aby prežil, no on to dokázal. „Je to bojovník."

Oliver skončil na Centrále, kde sa veci menili z hodiny na hodinu. Po tom, ako Eric zahynul Paulovou rukou, sa Paul stal novým vodcom. Ten si okamžite začal plniť všetky svoje sny. Bolo to bláznivé. Všetci prežili bez veľkej ujmy na zdraví. Oliver sa v zdravotnom centre zotavil raz-dva. Podarilo sa mi zlomiť mu dve rebrá pri tom, ako som sa ho nažila oživiť.

Od toho momentu, ako Oliver ožil, som začala veriť na zázraky.

„Paul berie všetko vážne. V najbližšej dobe sa svet zmení. Ľudia budú s najväčšou pravdepodobnosťou vedieť o našej existencii," upozornil nás.

„Nás sa to, našťastie, veľmi nedotkne. Kým Nina nastúpi na univerzitu, zuby by jej mali zmiznúť. Prvé dni sa nebude tak usmievať a všetko bude v poriadku." Zazubil sa.

„Alebo budem pre nich atrakcia. Upír na univerzite, ktorý môže ísť na slnko," zasmiala som sa.

Oliver nesúhlasne pokrútil hlavou. „Nikto mi ťa nebude očumovať."

„Ale prosím ťa." Podišiel ku mne a jednou rukou ma objal okolo pása. Okamžite som ucítila sladkú vôňu jeho krvi, spojenú s jeho vodou po holení. Pri tom sa mi takmer zatočila hlava.

„No vážne. V aute už máme všetko, môžeme vyraziť."

Ešte raz som sa hodila Richardovi okolo krku. Bola som mu vďačná za veľa vecí. Lúčilo sa mi s ním ťažko, keďže som si vždy zvykla riešiť všetky moje problémy s ním. Vedel poradiť, vypočuť.

„Ahoj," šepla som a odtiahla sa. S Oliverom si len podali ruky.

Včera sme mali menšiu rozlúčkovú párty s Adamom, Adele, Richardom a ostatnými upírmi, ktorí sa tu vyskytli. Nebránila som sa však radosti, že toto miesto opúšťam. Konečne nebudem nútená žiť v tieni a tme. Nevedela som sa dočkať slnka, ľudí a veľkého mesta.

Sadla som si do auta a povzdychla si. Oliver spýtavo nadvihol obočie, no ja som len nesúhlasne pokrútila hlavou. Naklonila som sa k nemu, aby som mohla pocítiť jeho pery na svojich. Odkedy sa prebral z umelého spánku, nemohla som sa ich nabažiť.

Milovala som ho a pokojne by som zaňho položila aj život.

Keď naštartoval, naskočili mi zimomriavky. Nevedela som sa dočkať nového života, ktorý sme mali pred nami.

Spoločného života.

S Oliverom.

*** *** ***

Ak sa niekto úspešne dopracoval až tu, budem vďačná za Váš názor, komentár. Autora to dokáže veľmi potešiť. :)