Hrdlorez

9. kapitola

Izba bola na moje pomery veľká. Boli tu dve okná, ktoré však mali čierne sklá, cez ktoré som nevidela, čo ma vytáčalo. Medzi oknami bola masívna manželská posteľ, na ktorej boli belasé vankúše a modrá prikrývka. Okrem nej sa tu nachádzala po ľavej strane čierna pohovka so skleneným konferenčným stolíkom. Oproti boli dve skrine, komoda so zásuvkami s dvere do kúpeľne. Všetok nábytok bol starší a drevený. Celkom sa mi to tu páčilo. Chcelo by to len trochu viac svetla.

Prvé, čo som urobila bolo, že som sa zvalila do postele a zaspala. Ani som netušila, že som tak unavená.

Ráno ma zobudilo otvorenie dverí. Skôr som sa však zľakla, takže som sa v momente posadila a pozrela sa na otvorené dvere. Najskôr som uvidela tácku s miskou a šálkou, až potom sa spoza dverí vystrčila aj Timova hlava.

„Budíček," zasmial sa. Vošiel do izby a pozrel sa na mňa. „Asi som ťa fakt zobudil. Ou, tak za to sa ospravedlňujem, no musíme sa dohodnúť o návšteve Centrály. Myslím, že by si mala byť pri tom." Zacítila som vôňu kávy. Mňam.

„Samozrejme," odvetila som.

„Priniesol som ti ovsenú kašu, nejaké ovocie a, samozrejme, kávu. O polhodinu sa môžeme stretnúť u Olivera. V skrini e nejaké dámske oblečenie, niečo si určite vyberieš." Podišiel k stolíku a zložil tam tácku. Všimla som si, že sa pohybuje veľmi pomaly, akoby ho každý pohyb bolel. Počula som, ako na chvíľu prestal dýchať a zovrel pery. Nasledoval trhaný nádych. V jeho očiach bola bolesť.

„Ďakujem ti. A Tim... si v poriadku?" Nohy som prehodila cez posteľ a dotkla sa nimi studenej podlahy. Okamžite som si obula topánky, ktoré pár centimetrov odo mňa.

„Porozprávame sa potom, Nina." To, čo nasledovalo potom, by sa dalo nazvať ako zbabraný pokus o úsmev. Tim vyzeral strhane, mal kruhy pod očami a bol príliš bledý. Môže sa to vôbec stať upírovi? Otočil sa a odišiel.

Zamierila som do kúpeľne. Keď som otvorila dvere, prvé čo som videla, bol oslnivý záblesk bielej farby. Všetko bolo biele, úplný opak tmavej izby. Obrovská biela vaňa zaberala takmer polovicu priestoru. Okrem nej tu bolo ešte umývadlo a poličky, taktiež bielej farby. Na jednej z nich som si všimla poskladané osušky. Vlastne keď som sa poriadne pozrela po kúpeľni, vyzeralo to tu, akoby tu niekto býval. Boli tu rôzne kozmetické prípravky, sprchovacie krémy, šampóny... všetko dámske. Netušila som, kde som, no po sprche som doslova túžila. Zisťovať informácie môžem aj potom.

Teplá sprcha bolo presne to, čo som potrebovala. Ak by som mohla, napustila by som si horúcu vaňu a dala si dlhý kúpeľ, no ponáhľala som sa. na to bude ešte kopec času.

Dúfam.

Omotala som si osušku okolo tela a mala v pláne vojsť do sprchy. Ruku som mala už na kľučke, keď som zbadala svoj odraz v zrkadle nad umývadlom. Okamžite som k nemu pristúpila. Toto som predsa nebola ja. V tom odraze musel byť niekto iný.

Pokožku som mala takú bledú, akoby som nikdy nevidela slnko. To spôsobilo, že sa moje dlhé, tmavohnedé vlasy zdali ešte tmavšie. Určite som ich mala aspoň o dva odtiene svetlejšie! No čo ma zarazilo, boli moje oči. Kedysi svetlomodrá farba nabrala smaragdovú farbu. Čo to, dočerta? Prečo sa mi zmenila farba očí? To nebolo jediné, všimla som si, že mám mihalnice omnoho hustejšie a dlhšie a kedysi padnuté očné kútiky boli minulosť. Teraz som mala dokonalé oči mandľového tvaru. Nos sa zdal byť menší a pery... o môj bože, tie boli presne také, aké som si vždy predstavovala. Plnšie a červenšie.

Zmena na upíra prospela môjmu výzoru. Bola som krajšia. No ak by som mohla, menila by som so svojim starým ja. Jediné, čo ma na sebe desilo, boli dva predĺžené zuby. Ešte rok potrvá, kým budem schopná ich schovať.