Hrdlorez

7. kapitola

Oliver si musel sadnúť. Mal zdvihnuté ruky, aby som naňho nehovorila. Naozaj som sa necítila ako poloupír. Mala som predsa špicáky. Som úplne celá iná, prešla som premenou – hotovým peklom! Rukami si pretrel tvár a vzdychol. Pri tom zo mňa nespúšťal oči. Mohla som doslova vidieť, ako mu to všetko v hlave šrotuje. Dokonca sa mi zdalo, že sa chveje. Ústa mal pootvorené a všimla som si, že má vycerené zuby.

„Ešte stále tu môže byť šanca, že sa mýliš, Nina. Len sa ti to hnusí, to sa môže stať... zo začiatku."

Zrazu urobil niečo, z čoho mi naskočila husia koža. Pristúpil k tej mladej žene, chytil jej ruku a prerezal jej žily na zápästí. Netušila som, odkiaľ vzal nôž. Použil ho vôbec? Skríkla od bolesti až mnou trhlo. Odvrátila sa od krvi, ktorá sa valila po Oliverových rukách, stekala mu až k lakťom, a kvapkala na zem. Počula som, ako žena zdráhavo dýchala, takmer vzlykala. Bol tu ešte jeden zvuk, ktorý som doteraz nepočula. Pravidelný, no rýchly buchot. Uvedomila som si, že je to jej srdce. Oliver bol tiež poloupír, no jeho tlkot srdca som takmer nepočula. Úplne ho prehlušil ten jej.

Pozrela som na tú červenú tekutinu. Tohto sa mám napiť? Veď jej to spôsobí ešte väčšiu bolesť! Oliver si vzdychol, sklonil sa a priložil ústa k rane na ruke. Vtom sa vo mne niečo pohlo. Nevedela som to opísať, no bral niečo, čo malo byť moje. Moje!

Zavrčala som.

Prekvapene sa na mňa pozrel. Mala som pocit, že sa z neho vytratil všetok pigment. Ústa mal pootvorené a okolo spodnej pery mal krv. Urobila som krok k nemu, on okamžite cúvol. Akoby sa ma zľakol.

Pristúpila som k žene, padla na kolená a chytila jej ruku. Držala som ju pred sebou a zhlboka sa nadýchla, až potom som sa odvážila ochutnať krv. Prekonala som odpor, ktorý vo mne stále pretrvával a pritiahla som jej zápästie k mojim perám.

V momente, keď sa krv dostala do mojich úst, som vzdychla. Bolo to ako ochutnať hviezdy, dotknúť sa slnka a byť zasiahnutý bleskom zároveň. Inak by som to nevedela opísať. Chutilo to ako ten najsladší a najopojnejší nápoj na svete. Slastne som privrela oči a inštinktívne zaborila zuby do miesta, kde ich mal predtým Oliver. Žena sykla, no nebránila sa. Do úst sa mi vlalo viac krvi, no mne to nestačilo. Doslova som sa prisala na jej pokožku a sala. Pod perami som cítila, ako jej koluje krv v žilách.

Pod perami som cítila, ako jej koluje krv v žilách. Keď som sa sústredila, tak som počula aj tlkot jej srdca. Myslím, že som pri tom zabudla aj dýchať. Nevedela som, či sa mi hlava točí práve z toho, alebo z tej omamnej vône a chuti. Mala som pocit, že môj žalúdok je bezodný a mohla by som bez problémov vypiť aj všetku krv, ktorú mala žena v sebe.

Jej ruku som si tlačila k ústam a nenásytne pila. Cítila som, ako mi teplá krv prechádza z hrdla do žalúdka a zohrieva mi celé telo.

„Nina, to by aj stačilo," ozval sa Oliver. Nemala som v pláne prestať, ešte som nemala dosť.

„Nina, zabíjaš ju."

Ako odpoveď mu poslúžilo moje zavrčanie. Nevedela som si predstaviť, že som sa mala od tohto zdroja odtrhnúť. V tejto chvíli to bolo pre mňa nepredstaviteľné.

Oliver si to zrejme vysvetlil zle. Cítila som, že ma niekto chytil za plece, čo ma donútila odtiahnuť sa od ženy. Moje inštinkty mi šepkali, že by som mu mala minimálne ublížiť. No uvedomila som si, že som sa začala chovať ako zviera, ako monštrum.

Postupne som si začala uvedomovať, čo sa vlastne stalo.

Krv mi začala chutiť. Krv. Mi. Začala. Chutiť. Pozrela som sa na ženu a na jej ruku, aby som sa presvedčila, či to je naozaj pravda. Jej zápästie zdobili dve výrazné červené bodky a krvavé šmuhy okolo.