Hrdlorez

22. kapitola

„Oliverovi na tebe skutočne záleží. Myslím, že ťa miluje. Na nikoho sa tak nikdy nepozeral," ozvala sa Adele. Prekvapene som sa otočila ku nej a nadvihla obočie. Utrela som si ústa, aby som sa uistila, že na nich nezostala ani kvapka krvi.

„Povedal mi, že mi nechce ublížiť. Ukázal mi spomienku ako... ako sa prestal ovládať," priznala som jej. Spomenula som si dokonca aj na to, ako sa prestal ovládať, keď sme boli v hoteli. To bolo o niečom inom a taký skrat nebol práve najhorší.

„Na teba sa pozerá inak. Nie si človek, nie si ani upír. Si ako on. Zbožňuje ťa a šiel by s tebou aj na koniec sveta."

„Nepovedal, že ku mne niečo cíti." A to bola pravda, ktorá veľmi bolela. No ja som na tom bola rovnako, slovne som svoje city nedala najavo.

„Je to chlap, čo od neho čakáš?" zasmiala sa. „Ty mu to tiež neuľahčuješ." Pozrela som na ňu s nadvihnutým obočím. „Myslím tým, že ideš k svojmu bývalému priateľov, ktorý chce zabiť teba a aj Olivera. Dobrovoľne sa necháš uhryznúť. Mala by si zvážiť iné možnosti."

„Iná možnosť tu nie je, Adele," povzdychla som si. Mala som pocit, že ju poslal Oliver, aby mi to vyhovorila. Bolo to však nepravdepodobné.

„Je to zatiaľ len jediný návrh. Je dobrý, ale nebezpečný. Mala by si zvážiť aj iné možnosti, kde by ti tak nešlo o život."

Neznášala som, keď mi niekto vravel, čo mám robiť a čo nemám. Adele ma nepoznala tak dobre, aby mi mohla kecať do života. Bola som si plne vedomá svojim rozhodnutím, ktoré ma môže stáť život. Len mňa, nikoho iného. Súhlasila som s tým len kvôli tomu!

Nebola som nadšená viac ako ktokoľvek iný. Vyhrážal sa mi smrťou, možno to myslel vážne. Rozhodla som sa ale urobiť všetko pre to, aby som tomu zamedzila.

Proti svojej vôli som sa vybrala hľadať Morrisa. Síce mi zvieralo žalúdok pri pomyslení na to, že s ním chcem hovoriť a budem s ním sama, musela som to absolvovať. Chcela som istiť čo najviac informácii o Graysonovi.

Našla som ho v jeho izbe.

Prebodával ma svojimi zelenými očami. „Deje sa niečo?" Dvere držal otvorené len tak, aby som videla jeho tvár.

„Chcem sa s tebou porozprávať."

„Ak si mi prišla aj ty čistiť žalúdok, tak nie, ďakujem," odsekol. Nadvihla som obočie. To som nemala v pláne, prešla som si prvotnou fázou, kedy som mu chcela silou mocou ublížiť.

„To nie."

Povzdychol si a vyšiel z izby. Zatvoril za sebou dvere. „Fajn, dlžím ti to." Založil si ruky na hrudi, oprel sa chrbtom o stenu a pozrel spýtavo na mňa. „No, o čom chceš teda hovoriť?" Morris znel, akoby som ho otravovala. Mohol byť rád, že ešte žil. Jeho správanie ma vytáčalo.

„O Graysonovi." Takmer mu vypadli oči.

„A?"

Zhlboka som sa nadýchla. Hovoriť o tomto nahlas bol problém. Hovoriť o tom s niekým, kto ma zradil, ešte väčší.

„Naozaj ma chce zabiť? Sonia vravela, že áno. Aj mňa, aj Olivera."

„Ste poloviční a to sa mu nepáči."

„Nechcem vedieť, čo sa mu páči a čo nie. Ja s tým tiež nie som dvakrát spokojná," zavrčala som.

„Chcel pre teba úplne iný život. Ty si si ale zvolila svoj vlastný, keď si ho odmietla." Stále som nevedela, za ktorý tím kope. Hovoril, akoby bol na jeho strane. Prestávalo ma baviť, že sa nevyjadroval priamo. „Byť polovičným je pre komunitu upírov nebezpečné. Vraj. Podľa mňa to je blbosť, ale nevysvetlíš to niekomu, kto je vysoko postavený. On ťa ale miloval a bol ochotný akceptovať to, že by šiel proti pravidlám. To všetko pre teba. Ty si ho ale odkopla, tak sa nečuduj. Zranila si mu city. Ak ťa nemôže mať on, tak nikto. A to sú jeho slová."