Hrdlorez

12. kapitola

Cítila som sa príšerne. Žalúdok mi skrúcalo ešte minimálne hodinu po tom, ako som sa dozvedela o Timovi. Bála som sa opustiť kúpeľňu. Krv ma opäť prekvapila. Neľutovala som však to, že som sa pokúsila zachrániť Tima.

Nohy sa mi chveli. Mala som problém udržať sa na nich bez toho, aby som sa niečoho držala. Nevedela som, čo budem robiť. Taktiež som nemala potuchy, prečo ma chceli vypočúvať, keď som o tom, čo sa stalo na Centrále, vedela rovnako ako oni. A niečo mi hovorilo, že s tým ešte ani zďaleka neskončili. Rovnako ako oni, ani ja som nevedela, čo sa Timovi v skutočnosti stalo.

Nechcel nikomu nič povedať.

Sadla som si na posteľ a cítila som, že všetky pocity sa na mňa zosypali naraz. Nevedela som stále prijať fakt, že je Tim mŕtvy. Slzy sa mi začali tlačiť do očí a ja som im nechala voľný priebeh. Všetko to bola moja vina. Keby som sa držala chvíľu dlhšie, neohrozila by som Tima, Olivera a ani seba.

Klopanie na dvere som cez vzlyky takmer prepočula. Hlavu som sklonila a dlaňou si zotierala slzy z líc a z okolia očí. Celá som sa chvela. Najradšej by som sa schovala niekde do kúta, aby ma nik nevidel a nemohol obviňovať. Moje výčitky svedomia mi ako trest kvalitne stačili.

„Nina? Si v poriadku?" opýtal sa ma známy hlas. Prekvapene som nadvihla hlavu a stretla sa s ustarosteným pohľadom Richarda. Opieral sa o zárubňu a vykúkal z pootvorených dverí. „Klopal som a asi si nepočula."

„Nie," odvetila som na jeho otázku. Potiahla som nosom a zodvihla hlavu, aby som si zotrela ďalšie slzy, ktoré sa mi rinuli z očí.

„Oliver ma poslal ťa skontrolovať. Viem, že Tim z teba včera pil a po tom, čo dnes... čo to Tim nezvládol..." hlas sa mu úplne zlomil, takže nedokončil vetu. Zhlboka sa nadýchol a podišiel ku mne. Posadil sa vedľa mňa. Videla som, že má čo robiť, aby sa tiež nerozreval. Strata Tima bola niečo, čo nikto z nás nečakal. „Nemala si to odkiaľ vedieť, pretože nikomu nenapadlo, že sa niečo také môže stať. Keď umrie tvoj stvoriteľ, pociťuješ chvíľu príšernú bolesť. Viem, že si si tým dnes prešla..."

„Takže to je naozaj pravda," povedala som.

„Áno," vydýchol. „Je to príšerné, no... už sa nebude trápiť. Odkedy sa otrávil, bol slabý. Veď si videla." Prikývla som na súhlas. „Ublížiť mu nebolo správne. Možno by sa z toho dostal."

„Čo bude teraz? Bude sa konať pohreb?"

Mykol plecami. „Čsa pohrebu týka, tak upír sa rozplynie na prach. Je to zvláštne. Bude sa to určite riešiť. Nemali dôvod to spraviť."

„Mali," vzdychla som a potlačila vzlyk. „Grayson sa o mne dozvedel, ale o tom asi vieš. Taktiež podozrieval Tima z toho, že dávnejšie stvoril polovičného. Keby som sa držala o niečo dlhšie, nič z toho by sa nestalo!"

„Mal len podozrenie a za to ho potrestal už dávnejšie. Teraz sa predsa jednalo o teba, Nina. Určite by ti neublížil tým, že by sa pokúsil zabiť tvojho stvoriteľa. O Oliverovi nevedel." Bola som zmätená. Taktiež by som odprisahala, že sa Grayson zmenil a bol by schopný všeličoho. A vedela som, že o Oliverovi minimálne tušil.

„Keby tak Tim niekomu povedal, čo sa mu v skutočnosti stalo." Ricky si povzdychol. „Naozaj nechápem, prečo to neurobil."

„Keby to bol Hrdlorez, varoval by vás. Muselo sa tam stať niečo iné." Zamračila som sa a pozrela naňho. Obraňoval ho, pritom pochybujem, žeby ho poznal.

„Prečo sa ho zastávaš?" spýtala som sa ho. Nadvihol jedno obočie, akoby nerozumel.

„Len rozmýšľam. Nemôžeš súdiť všetkých podľa toho, čo predpokladáš, že urobili. Ja ti dávam na to len iný pohľad. Ty si ho poznala, ja nie." Jasné, z ničoho nič začal krvácať a stratil veľa krvi. Ako môže upír zomrieť na niečo také? Vedela som, že im koluje v tele krv, ale toto bolo na mňa príliš. O svete upírov som toho vedela málo, pritom som jednou z nich. Teda z časti.