Hrdlorez

21. kapitola

Stálo nás veľa úsilia, aby sme presvedčili Adama a Adele, aby zostali v hoteli. Nechcela som ich vystavovať nebezpečenstvu a čím menej o tom vedeli, tým to bolo pre nich lepšie. Nemuseli tu ani chodiť, no bolo super vedieť, že máme priateľov, na ktorých sa môžeme spoľahnúť a ktorí sú nám oporou.

Bola som nevyspatá, pretože celý deň som sa prehadzovala v posteli a nemohla zaspať. Hoci bol Oliver vedľa mňa a keby sa niečo stalo, nebola by som sama, pociťovala som strach. Snažila som sa upokojiť myšlienkou na to, že Richard ani nikto nevie, kde teraz sme. No stále som mala pocit, že niekto chodí vo vedľajšej izbe. Keď som asi v priebehu desiatich minút zmenila asi sto rôznych polôh, Oliver cezo mňa prehodil ruku a pritúlil si ma k sebe.

Cítila som sa podrazene. Richardovi som verila, bol pre mňa ako brat, ktorého som nikdy nemala. Ako sa dokázal pretvarovať? Dávať rady a vypočuť? Tak dlho... nechápala som. Nakoniec sa mi aj s myšlienkami na Richarda podarilo zaspať.

Teraz sme boli pred letiskom a čakali, kedy pristane lietadlo. Richardovi sme odpísali na jeho smsku, že ho budeme čakať. Paul, ktorý bol s nami, bude preňho prekvapenie.

Bola som nervózna. Čo od nás Richard chcel? Priznať sa? To by som od neho čakala asi márne. Stále tu však bola šanca, že chce pomôcť a my sme sa mýlili. Šialené tvrdiť, že na sto percent nás zradil. Nemali sme žiadny dôkaz.

Podišla som k Oliverovi, potrebovala som sa nutne sústrediť na niečo iné a on bol na to ideálny. Nič som mu nepovedala, len sa zahľadela do jeho modrých očí a podišla k nemu. Bez slov ma objal. Jeho ruky omotané okolo mňa mi dodávali pocit istoty. Hlavu som si oprela o jeho hruď a vdýchla jeho sviežu vôňu. Pobozkal ma na čelo.

Zachvela som sa. Dúfala som, že toto všetko skončí dobre aj po tom, čo sa vyriešia veci s Graysonom. Bála som sa jedinej veci – Oliverovho odchodu. Už ho tu nič nedržalo, Timothy je mŕtvy, Richard je zradca. Okrem neho som nemala takmer nikoho, na koho som sa mohla obrátiť, koho som poznala.

Moje trápenie nad životom prerušil hlasný nádych a výdych Paula. Zbadala som Richarda, ktorý sa k nám blížil. Jeho tvár bola poznačená trápením, bol zamračený a pohľad mal zabodnutý do Paula.

„Paul, teba by som tu nečakal. Čo tu robíš?" opýtal sa ho. Potom sa pozrel na nás a kývol na pozdrav. Cez plece mal prevesenú jednu tašku a to bolo všetko, čo mal so sebou. Pozrela som sa za neho a vlastne všade okolo, aby som videla, ak sa niekto bude snažiť priblížiť. Hľadala som Graysona. Odstúpila som na krok od Olivera.

„To mi vysvetli ty." Paul mu zamedzil prístup k nám. Oliver ma stiahol za seba, no aj tak som mala super výhľad na Richardov nechápavý výraz tváre.

„Prišiel som za Ninou a Oliverom," povedal, akoby to nebolo jasné. Rukou kývol k nám. „Zistil som, kto informoval Graysona o každom kroku. Teraz, prosím, ustúp, potrebujem to s nimi prebrať. Nie je to tvoja vec." Položil mu ruku na rameno a snažil sa ho odsunúť. Paul zavrčal a pri tom zvuku som sa strhla.

Kto za to mohol, ak nie on? Začalo ma to zaujímať. Chcela som namietať, aby ho nechal tak, aby nám povedal, čo vie. Nechcela som sa ale s Paulom hádať, bol tak trochu naša záchrana. Chcela som však vedieť, čo nám chce povedať.

„Práveže to je tak trochu aj moja vec," oponoval. Nech nám Ricky chcel povedať čokoľvek, Paul to z neho určite vytrieska.

„Určite nie."

„Prečo sa im rovno nepriznáš s tým, že si celý čas donášal informácie ako kedysi? Proste im to vyklop, aby sme to mali za sebou." Richard naňho pozeral ako teľa na nové vráta. To, čo povedal, mu úplne vzalo reč.