Hrdlorez

23. kapitola

Chcela som pri Oliverovi zostať aj na noc. Hoci pol dňa strávil v posteli a bol unavený, bolo mu dobre a podľa neho sa cítil v poriadku. Nerobilo mu problém vstať, prejsť sa po budove, navštíviť Emily, osprchovať sa a podobné veci. Videla som na ňom, že sa premáha. Všetko robil pomaly a s malým vynaložením síl. Šetril sa. Nechcel, aby mu stúpol krvný tlak.

Držal sa odo mňa a len občas ma pohladil po tvári, po ramene. Vedela som, že je to kvôli jeho dobru.

Oliver už na pol oka spal a ja som sa práve vrátila zo svojej izby, keď som na chodbe stretla Emily a Richarda. Nemohla som prehliadnuť balíčky krvi a infúzie, ktoré držali v rukách.

„Čo to je?" chcela som vedieť. Postavila som sa pred nich so založenými rukami na hrudi a čakala na vysvetlenie.

„Určite teraz nebudeme riskovať Oliverove oslabenie. Potrebujeme mu dostať z tela meď. Najrýchlejšie to bude, keď mu zriedime krv v žilách a vypije čistú krv," oboznámil ma Richard. Aj tak som mala o Olivera strach. Grayson ho nebude môcť ani len vidieť. Spomenula som si na svoju otravu. Vtedy to trvalo dlho, no neužila som veľa medi. Ktovie, ako to zapôsobí teraz.

„Nemusíš sa oňho báť," dodal. Zamračila som sa. akoby mi čítal myšlienky. „Bude v bezpečí."

„Je úplne slabý, otrávený a nemôže robiť takmer nič, aby mu srdce nezačalo biť príliš rýchlo," pripomenula som mu. „Tak mi povedz, ako môže byť v bezpečí?"

„Vymysleli sme dokonalý plán, no bude lepšie, ak o ňom zatiaľ nebudeš vedieť. Pre tvoje vlastné dobro. Všetko je vymyslené a dotiahnuté do detailov tak, aby sme boli všetci v bezpečí. Preto sa poriadne vyspi, zajtra s tebou preberieme detaily." Znova rozhodovali o mne a bezo mňa. Už sa z toho stávala tradícia. Teraz im šlo aj o ich vlastné zadky a ja som nemala silu na premýšľanie.

Mávla som rukou. „Fajn." V mojom hlase musel počuť rezignovanie... nemala som chuť sa s ním o ničom naťahovať. Len som dúfala, že im môžem zveriť svoj život do rúk.

Keď sa jednalo o Graysona, nebola som si istá už ničím.

Vošla som s nimi do izby, Oliver sa na to strhol a posadil sa. keď zbadal tých dvoch, zvedavo si ich premeral a potom povzdychol.

„Čo sa deje?" pohľadom prechádzal po Emily a zvraštil čelo. „Tie hadičky a podobné veci sa mi nepáčia. Iba ak je tá krv na pitie a nie je otrávená."

„Skoro si sa trafil," zasmial sa Richard.

„Takže je na pitie?"

„Nie. Nie je otrávená. Máš v krvnom obehu veľa medi, potrebujeme to zriediť, aby ti bolo lepšie," povedal mu, na čo Oliver en pretočil očami.

„Je mi fajn."

„Musíš nabrať sily."

„Cítim sa fajn," zopakoval inými slovami.

„Samozrejme. Vôbec si neprespal polovicu dňa."

Okamžite sa pozrel na mňa. Keby pohľad mohol zabiť, asi by som už bola mŕtva. A mne by urobil obrovskú láskavosť. „To ti povedala Nina?"

„Nie. S Ninou som dnes nebol. Nevidel som ťa poriadne celý deň, tak si viem domyslieť. Teraz ukáž jednu ruku, nech to máme za sebou."

Emily už mala všetko takmer nachystané a Oliver neprotestoval, len na mňa zazeral. Zrejme mu neveril. Vystrčil jednu ruku a pozeral sa na to, čo robila. Keď mu šla napichnúť žilu, pootvoril ústa a som mohla som vidieť jeho špicáky.

Zavesila krv nad posteľ a uistila sa, že je všetko v poriadku. Ja som sa zatiaľ posadila na pohovku. Plánovala som tu spať a dať naňho pozor. Ich rozhovor som už poriadne nevnímala, počula som nejaké inštrukcie.