Hrdlorez

14. kapitola

„Musela si mu na to kývnuť?"

Oliver sa na mňa vyčítavo pozeral už hodnú chvíľu a ja som mala chuť po ňom niečo hodiť. V mojom dosahu nebolo nič a ak by som schytila stoličku, na ktorej som sedela, asi by som ho umlátila k smrti. Moju konverzáciu s Graysonom určite nepočul celú. Potom si tam nakráčal ako pán, urobil rozhodnutia za mňa a spolu s Adamom ho poslali kadeľahšie.

„To nie je tvoja vec," odsekla som a založila si ruky na hrudi. Oprela som sa o stoličku. Bola som vytočená z jeho správania.

„To síce nie je, ale nenechám ťa robiť zlé rozhodnutia."

Vyvalila som naňho oči. Sedel oproti mne. Boli sme v miestnosti, kde ma predtým vypočúvali, keď umrel Tim. Okrem neho tu bol ešte Adam, no ten sa do konverzácie radšej nezapájal. Ten bol v zozname Komu nakopať zadok druhý a myslím, že si toho bol vedomý.

„Dobre vieš, akú dohodu sme urobili, keď som bola v Centrále. Jeho pohreb za to, že ma nechá na pokoji do konca života. Teraz mám možnosť, aby moja rodina prestala trpieť. Tým by som zabila dve muchy jednou ranou." Mala som čo robiť, aby som nezačala vrčať. Naposledy som sa s ním rozprávala vtedy, keď ma obvinil z bratovej smrti. Neprávom. Nemala som s tým absolútne nič spoločné.

„Veľmi dobre si to pamätám. Taktiež viem, ako veľmi ti ublížil. Neviem, čo sa ti stalo a prečo si zmenila svoj postoj k nemu, no zabil mi brata a ak by chcel, mohol zniesť zo sveta aj teba. Ty sa mu tam pokojne vyplakávala v náručí. Mala by si vedieť, že je Hrdlorez a takých, ako si ty, zabíja."

Nevedela som, čo mu na to povedať. Nechápala som jeho správanie. Spal pri mne v posteli, bozkával ma a ja som verila, že naše plány budú skutočnosťou. Všetko pokašľal tým, že ma obvinil z bratovej smrti a vyhýbal sa mi. Teraz mu zrazu na mne záleží a správa sa ako žiarlivý priateľ.

„Odkedy ti záleží na mojich citoch?"

Adam si nahlas povzdychol, čím upútal pozornosť nás oboch. Oliver to určite musel brať ako záchranu. Aj keď by ma zaujímala odpoveď.

„Osobné veci si môžete vyriešiť aj potom." Otočila som sa k nemu.

„Po čom konkrétne?" spýtala som sa ho.

Vážne sa na mňa pozrel. „Chceš Graysonovi pomôcť?" Prikývla som na súhlas. „Si si vedomá, že budeš riskovať?" Znovu som prikývla. Netuším, kam tým mieril. „Tak potom to je vyriešené." Tie slová smerovali Oliverovi, ktorý si len porazenecky vzdychol. Adam sa postavil a odišiel.

„Čo to malo znamenať?" opýtala som sa a ukázala na dvere, ktorými Adam vyšiel.

„Dal ti povolenie na samovražednú misiu."

Nadvihla som obočie. „Neplánujem sa dať zabiť."

„Ale pochovať áno."

„O čo ti ide, Oliver? Mohol by si, prosím ťa, prestať striedať svoje nálady ako ponožky? O tom, čo sa stalo v Centrále, nevieš nič. Netušíš, aký je Grayson. Chcel ma ochrániť, no to sa nepodarilo."

Nervózne sa zasmial. „Ochrániť? Príde mi to pritiahnuté za vlasy. Dovoľ mi spresniť tvoje tvrdenie – počul som úplne všetko, čo sa tam stalo!"

Nemala som chuť s ním viesť konverzáciu, pretože som bola z dnešného dňa unavená a Oliver ma ubíjal. Musela som sa však podeliť s informáciami, ktoré som sa dozvedela.

„Dnes som stretla Soniu," začala som a on sa zamračil. „Sonia je síce lovec, no spolupracuje s Graysonom."

„To všetko vysvetľuje," skočil mi do reči, no ja som ho nevnímala. Vedela som, kam tým mieri a so Soniou si to budem musieť ešte vyriešiť.