Hrdlorez

16. kapitola

Prvé, čo som urobila, keď mi Richard pomohol vyliezť späť na zem bolo, že som sa rozbehla do auta po mobil. Netušila som, či vedel, čo sa deje. Zmätene sa na mňa pozeral a nasledoval ma.

Klepala som sa, no nevedela som určiť, či to je od strachu alebo od zimy. Zámerne som sa vyhla miestu, kde stál Grayson aj s tým černochom. Ak by som šla náhodu okolo, zrejme by som sa mu snažila ublížiť, čo by nedopadlo dobre.

„Čo sa deje?" Richard ma dobehol a postavil sa predo mňa. Pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím. Ako to, že neboli v kontakte? Ako to, že si nič nevšimol? Kde vlastne bol? Kde sa nachádzal Oliver?

„Kde je Oliver?" Poobzeral sa okolo seba a doslova som mohla počuť, ako mu to v hlave docvaklo. „Niečo sa stalo a spojenie sa prerušilo, niekto ho musel napadnúť." Pri tom, ako som to hovorila, som sa pozerala na dve postavy, ktoré nás tiež prebodávali pohľadom a rozprávali sa medzi sebou. Pri tom dávali do poriadku hrob. Adam bol pri mojom a práve ukladal kytice a sviečky na miesto. Okrem nich tu nebol nikto. „Kde je tá žena, čo prišla s nimi?"

Otvorila som dvere na aute a vybrala z nej svoju kabelku. Vytiahla som telefón a vytočila Oliverove číslo. Dúfala som a prosila, nech to zdvihne a bude v poriadku.

„Odišla len nedávno, asi pred desiatimi minútami."

Nikto mi to nedvíhal a keď som už chcela hovor zrušiť, niekto ma z druhej strany predbehol. Nedávalo mi to zmysel, preto som vytočila jeho číslo znovu. Tentokrát to nestihlo zazvoniť ani raz a v telefóne sa ozval rovnaký zvuk ako pred chvíľou.

Vydesene som pozerala na Richarda.

„Musíme ho nájsť!"

Bolo jasné, že sa mu niečo stalo. Kde sme ho však mali začať hľadať? Bezradne som sa obzerala okolo seba, akoby som chcela nájsť nejaký záchytný bod. Medzitým k nám prišiel Adam a Richard mu vysvetlil, o čo ide.

„Jeho auto tu nie je." Pozeral niekde za mňa. „Zdržiaval sa v blízkosti pre prípad, že by sa niečo udialo. Pôjdem sa tam pozrieť a vy by ste sa mali vrátiť späť. Tí dvaja sú najnebezpečnejší upíri na svete."

Prikývla som na súhlas, no do auta ma Richard vtisol takmer nasilu. Stále som sa pozerala na Adama. Podišiel niekde na koniec parkoviska a pozeral sa po zemi. Niečo sa mu nezdalo a pohľadom behal medzi tým miestom a nami. Potom sa vrátil späť.

„Čo sa deje?" chcela som vedieť.

Váhavo sa na mňa pozrel. „Je tam popol." Keď upír umrie, zmení sa na popol a prach. „No Oliver je polovičný a nikdy som sa nestretol s tým, že by som videl polovičného umrieť."

Skrútilo mi žalúdok a myslela som na to najhoršie. Cítila som, že sa mi do očí tlačili slzy a odmietala som prijať fakt, že by Olivera niekto zabil. Určite by sa nevzdal len tak.

„Viem, že to asi vyznie divne, ale Grayson to určite vie. No nemyslím, že je Oliver mŕtvy."

„Zavolám Adele, nech tu príde a skúsime to tu prehľadať. Vy choďte domov."

Richard s tým súhlasil a ja som mala sto chutí ho za to nakopať. Bola som celá bez seba a myslela som, že ak budem sedieť o minútu dlhšie na mieste, asi sa zbláznim. Chcela som tu zostať s Adamom a pomôcť hľadať Olivera.

Naštartoval a pozrel sa s obavami na mňa. „Verím v to, že bude v poriadku, nech je kdekoľvek. Možno len odišiel..."

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. „Niekto ho napadol, počula som to."

Keď sa ozvalo pobúchanie po okne na mojej strane, skoro som vyskočila z kože. Srdce som mala až niekde v krku. Šokovane som sa otočila a zbadala vysmiatu Adamovu tvár. Stiahla som okienko.