Hrdlorez

10. kapitola

„Oliver bol cez deň v nákupnom centre a našiel tam zaujímavú vecičku, ktorá asi vyrieši väčšinu našich problémov. No teraz sa poď najesť," povedal Tim nadšene v momente, keď som vošla do miestnosti, v ktorej sme sa mali stretnúť. Bol tu obrovský stôl, na ktorom bolo jedlo. Na jednej strane sedel Oliver a práve dojedal svoju porciu obloženého sendviča. Mňa ten môj čakal oproti nemu. Potešila som sa, že nie hneď vedľa neho.

„Páni," vydýchla som. Bola to reakcia na obe veci. Zamierila som k raňajkám. „Ďakujem."

„Dobrú chuť. No... je to také malé zariadenie, ktoré vydáva niečo ako tlkot srdca. Znie to fakt uveriteľne." Tim bol nadšený ako malé dieťa, dokonca sa mi zdalo, že vyzerá oveľa lepšie ako včera.

„Ale má to háčik," ozval sa Oliver. Tim mu venoval podráždený pohľad. Kazil radosť, znovu.

„Ale prosím ťa. Aj to je vymyslené, nechaj ma, aby som jej to dopovedal."

Mávol rukou. „Čokoľvek." Vzal si šálku a odpil si z nej. Ja som už dávno cítila vôňu kávy. Chcela som si najskôr vypočuť Timothyho, až potom sa najesť. Bola som naozaj zvedavá, čo Oliver vymyslel.

„To zariadenie sa dá ovládať aj z diaľky. Preto Oliver navrhol, aby si mala niekde na sebe malý mikrofón. Srdce ti nemôže stále biť v rovnakom tempe. Preto by počúval tvoj dych a sledoval situáciu. Potom by podľa situácie menil tlkot srdca." Tim mal rozšírené oči a ako mi to hovoril, tak sa usmieval a prikyvoval hlavou.

„Aj tak tu je problém," znovu sa ozval Oliver. Tim sa k nemu otočil a hlasno si vzdychol.

„Čo tentokrát?" Pretočil očami.

Oliver ukázal rukou na mňa. „Nina sa nebude môcť príliš rozrušiť. Ak áno, môžu započuť jej srdce. To by bol prúser ako hovädo. Taktiež dúfam, že nebudú žiadne slzy."

Povzdychla som si, pretože som nemohla zaručiť, že sa nič z toho nestane. Mala som zrazu na starosti dva životy osôb, ktorým ak by sa niečo stalo, asi by som to neprežila. Teda aspoň čo sa Tima týka, u Olivera som si až taká istá nebola, keby dostal po papuli, možno by mal trochu k človeku úctu.

„To zvládneme. Ja pôjdem na testy a ty si zatiaľ pohovoríš s Graysonom. Predpokladám, že to nebude trvať dlho. A ak ti mám povedať pravdu, som naozaj zvedavý na to, čo od teba vlastne chce."

„Ako vlastne fungujú tie testy?" opýtala som sa ho, aby som zmenila tému. Nechcela som myslieť na to, že už dnes uvidím Graysona. Osobu, na ktorú som už zabudla, no zrazu sa mi vrátila do života. Mala som z toho úplne stiahnutý žalúdok, no bola som hladná. Potrebovala som svoj mozog zamestnať niečím iným.

„Srdce mi už nebije, no v tele mám krv. Je to zvláštne, pretože tá krv mi v tele koluje, no pomalšie ako u človeka. Odoberú mi vzorku krvi a zisťujú, či je v nej meď, poprípade zloženie krvi. To sa až tak nelíši od človeka. Máme špecialistov, ktorí sa o nás starajú. Tí s v takzvaných zdravotných centrách. Na Centrále sú tí najlepší. Preto tam zájdem, aby som zistil, čo mi vlastne je." Pokúsil sa o úsmev, no videla som, že bol silený. Určite sa mu tam nechcelo ísť, no chcela som, aby bol v poriadku. Musí byť silný na to, aby zvládol prežiť, že je Natalie mŕtva.

„Páni, to znie zaujímavo."

Prikývol na súhlas. „Teraz sa hlavne rýchlo najedz a choď pripraviť. Do hodiny musíme vyraziť, ak to chceme stihnúť otočiť. Nerád by som strávil na Centrále viac ako bude nutné."

Timothy odišiel a ja som zostala spolu s Oliverom za stolom. Pri spomenutí na to, ako blízko bol včera pri mne, sa mi do líc nahrnula červeň. Dúfala som, že si to nevšimne. Snažila som sa mať pohľad na raňajkách. Bolo to ťažké, keď som jeho oči cítila na mne.